Je koniec sviatkov a iba pár zabudnutých ozdôb pripomína nedávny ruch Vianoc. Staré bratislavské uličky sú opäť tiché a poloprázdne, akoby si chceli odpočinúť od množstva ľudí v očakávaní Nového roku. Túlam sa s fotoaparátom a statívom na pleciach s nádejou, že tichu krásu večernej Bratislavy sa mi podarí zachytiť. Prichádzajúc k SND sa všetko mení. Hlučná hudba valčíka, vysoké ploty bariér, ochranka, limuzíny privážajúce hostí. Kráčajúc po červenom koberci v drahých kožuchoch a róbach si vypočuli skandovanie ľudí z druhej strany plota: Páni veľkomožní, ďakujeme Vám za charitu. A neďaleko od tejto slávy čítam tabuľu: 11 mesiacov bez domova,... volaj číslo:... Sme v dobe paradoxov, sme v časoch, kedy nie všetci sme si rovní. Ale nie o tom som chcela, chcela som iba fotiť. A aj takéto boli včera obrázky Bratislavy.