Orech rozkvitol. Opelené jahňady splnili svoju úlohu a padajú do trávy. Zelenú strieda farba drobných lúčnych kvetov. Z opadaných konárov si mravce urobili preliezačky. Ich cesty smerujú za slnkom rovnako ako kvet púpavy. Jej žlté lúče sa menia na strieborné šediny starej dámy. Na obed má farbu slnka a podvečer bielu ako mesiac osvetľujúci vlahú noc. Len tak si ležím v tráve a fotografujem. Z tohto uhlu pohľadu je svet tak trochu iný, vonia lúkou. pokračovanie článku
Sobota znamená oddych a zábavu zrejme všade a platí to i pre Amsterdam. Na námestí v centre tancujú a predvádzajú sa pouliční umelci. Okolo kanálov posedávajú mladí i starší, v kaviarničkách, na trávniku, na mólach, v hausbodoch. Pije sa kávička, pivo Amstel, a nálada sa spestruje i dúškami trávy. pokračovanie článku
Jedným zo symbolov Holandska je kvet tulipánu. Ale nielen o nich je jar v záhrade Európy. Kvetinové polia sa tiahnu od pobrežného mesta Noordwijku až po Keukenhof. Niektoré sú ešte zelené iné hýria farbami žltej, červenej, modrej, bielej, oranžovej,...Hyacinty, tulipány, krókusy, hortenzie,.... Všade sú kvety a všade sa šíri ich vôňa. Jeden z víkendov je venovaný oslave kvetov. Vyzdobené sú bicykle, autá, domy. Ľudia tvoria alegorické vozy s kvetinovou výzdobou. Zástupy obdivovateľov dávajú jasnú správu, že ľudia milujú túto farebnú krásu. Prvý krát som si ju užila i ja a kúsok z nej prinášam i Vám. pokračovanie článku
Správy z Bostonu otriasli azda každým mierumilovným človekom. Som smutná, že svet sa uberá cestou násilia. Som smutná, že umierajú nevinné deti, ženy, muži. Som smutná, že nie je v mojej moci to zastaviť. Chcem aspoň takto na diaľku položiť pár kvetov pre obete teroru. Chcem aspoň takto prejaviť sústrasť najbližším. pokračovanie článku
Narcis bol podľa gréckej mytológii krásny chlapec. Zamilovala sa doňho nymfa Echo. No on jej láskou pohrdol a odmietol ju. Za to ho bohovia potrestali tým, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Odvtedy je narcis synonymom človeka, ktorý je zahľadený do seba a okrem seba samého nemá nikoho iného rád. Vybrala som sa dnes do Bratislavy a neušlo mi, že okolo mňa prechádzali veľkí, malí, ženy, muži so žltým kvietkom v rukách, na kabátoch,... pokračovanie článku
Bišonik sa v našej rodine už udomácnil. Postupne poznáva členov rodiny, zvyky, náš životný rytmus. Nastal čas jeho výcviku. Hry, ktoré si vymýšľala sama sme doplnili o nácvik príkazov a zákazov. Bola to nutnosť. Jedna z najobľúbenejších činnosti bolo hryzenie. Drobné mliečne zúbky sa zahryzávali nielen do jedla ale i do našich rúk, papúč, nábytku. pokračovanie článku
Pod Malými Karpatmi zúrila snehová fujavica. Bol to asi žart od prírody, ktorá šibačku zasypala snehom. Pridala som sa i ja k veselej 1. aprílovej nálade. Záhradu som vyzdobila kvetmi, žltými kuriatkami a čuduj sa svete prileteli k nám i motýle. Bolo to zábavné až do chvíle, kým nám psík kuriatka neuchmatol. pokračovanie článku
Ulica v Jeruzaleme, po ktorej kráčal Ježiš s krížom na svojej bolestnej ceste k ukrižovaniu. Chcela som vidieť miesto, ktoré takým významným spôsobom ovplyvnilo históriu, kresťanské tradície ale hlavne srdce a dušu veriacich na celom svete. Kráčala som po ceste vydláždenej kameňmi vyleštenými nohami miliónov pútnikov, ktorí touto trasou prešli. Očakávala som miesto, kde sa stíšim, zastavím, pouvažujem. Čakalo ma sklamanie?, prekvapenie? Vstúpila som na ulicu s obchodíkmi s darčekovými predmetmi, plnou reklám a pokrikujúcimi obchodníkmi. Zaskočila ma komercia prekrývajúca pôvodné hodnoty, ktoré touto cestou Ježiš pre nás ponúkol. pokračovanie článku
Ostávajú v spomienkach hlboko prekrytí ľuďmi, ktorých som stretla po skončení školy. Moje školské časy začali pred päťdesiatimi siedmimi rokmi. Fú to bolo dávno. Napriek tomu, listujem v obrázkoch mojej pamäti a vyvolávam si tváre učiteľov, ktorí zanechali výraznú stopu. Pri nich som niečomu dôležitému porozumela, niečomu, čo ma posunulo ďalej. Je zvláštne, že si spomínam na prezývky, ktoré sme im dali, skôr ako na ich skutočné mená. pokračovanie článku
Už ma tá zima hnevá, skúša moju trpezlivosť. Záhradka je pokrytá stále snehom. Listujem v archíve fotografií aby som si preverila ako to bolo po iné roky. Pár rokov dozadu mám zachytené dni okolo 26. marca, dajú sa porovnávať a veru sa líšia rok od roku. Tak spomínajme spolu až do roku 2007. pokračovanie článku
Do Prahy som chodievala často v čase, keď bola i mojim hlavným mestom. Bola som tam vždy pracovne a vždy iba na krátky čas. Občas som sa prešla po starých pražských uličkách a mostoch. Ale ani raz som sa nezastavila v krčmičkách. Na staré kolená som to chcela napraviť a tak možno poslednú návštevu sme chceli zasvätiť pivnej ceste. Plán bol odvážny ale ako sa ukázalo "už to není co bejvavalo". pokračovanie článku
Na čiernom stole váza bielych tulipánov. Lupene nevinnej farby padajú. Padajú a odhaľujú dušu kvetu. Sedím a myslím na deti, ktoré si spomenuli. Fotím, komponujem tvary. Predlžujem čas života kvetu. Predlžujem si čas spomienok na posledné stretnutie s nimi. pokračovanie článku
Strávili sme spolu asi hodinu. Odpočívala som v parku na lavičke a on robil bublinky. Veľký batoh neďaleko v tráve naznačoval, že je potulný umelec. Pozorovala som jeho ladné pohyby rúk. Paličkami a mydlovou vodou rozohrával symfóniu farieb a tvarov. Prišlo mi to krásne natoľko, že som si to zaradila do druhu umenia. Dúhové dielko bolo krehké a malo iba krátku životnosť. Ľudia sa zastavovali, pozorovali, fotografovali, usmievali sa. Stalo sa, že k zničeniu diela prispela aj partia výrastkov. Boli takmer rovesníci, jeden tvoril aby sa uživil, druhí ničili aby sa zabavili. Väčšina bubliniek prežila a vydali sa na krátku cestu parkom. Jesenné lúče zapadajúceho slnka ich sprevádzali až do momentu, kedy sa rozptýlili v jemnom opare drobných kvapiek. V tom protisvetle to bolo nádherné a možno pár fotografii z tohto divadla zaujme i Vás. pokračovanie článku
Jar sa prebúdza napriek prognózam o chlade a snehu. Príroda má svoje vnútorné hodiny a podľa nich je treba rašiť, pučať, klíčiť,.... A teda margarétky, medvedí cesnak i kučeravý petržlen už rašia medzi udupanou trávou a suchým lístím. Nové lístky ruží, hortenzií pučia na stonkách, ktoré nezmrzli pod snehovou prikrývkou. Vres sa chystá rozvinúť svoje kvety. Cifruša bezkrídla je pripravená páriť sa a hľadá svojho partnera. Plstnatý kvet vŕby sa otvára a strom je obsypaný striebornými bahniatkami. Záhrada ďaleko od hluku diaľnic a ciest spieva. Trilkovanie vtákov naznačuje, že sú pripravení k zásnubám. Nový život prichádza a nezastavia ho ani správy o chlade, snehu a víchrici. pokračovanie článku
Začala astrologická jar. Teším sa na nové pohľady na prírodu, nové vône a zvuky prebúdzajúceho sa vtáctva. Pár fotografii tejto zimy ešte ostali v archíve zabudnuté. Túru z Hrebienka na Skalnaté pleso som si nazvala cestou medveďov, podľa označenia na začiatku trasy. Začuli sme ťažké kroky, spozorneli a pripravili sa na útek. Čoskoro sa "medveď" objavil, ale strach nenaháňal. Muž s krošnou do výšky naplnenou tovarom v pravidelných rytmoch dupal, aby si odhádzal sneh z topánok a udržal ich čo najdlhšie v suchu. Hmlu postupne vystriedal sneh s vetrom a napokon slnko zalialo Tatry. Čoskoro sa sneh roztopí, vykukne tráva a prvé jarné kvietky. pokračovanie článku
Už pár rokov ubehlo, čo sme pochovali nášho prvého psíka. Prišiel čas, keď sme sa rozhodli nahradiť ho novým spoločníkom, slečnou z rodu Bišonikov. Priniesli sme si ju domov trochu ustráchanú ale s dobrými návykmi. Papá granulky, je čistotná lebo vie, že potreba sa robí len na plienočku. Nuž bola to radosť až do chvíle, kým sa nepustila do sedačky. Zahryzla sa do nej ako do najlepšej dobroty. Dali sme na radu a zohnali sme si ohrádku. Ako to dopadlo....? pokračovanie článku
Vysadila som štyridsať tují a za pár rokov vytvorili hustý plot do výšky tri metre. Každý mal radosť pri pohľade na ne. Po tejto zime ostalo štyridsať pahýľov ozobaných do výšky dva metre. Vysoký sneh v lesoch vyhnal srnčiu zver blízko k nášmu obydliu. Okusujú ovocné a okrasné kríky a stromy na miestach, kde by ich nik nečakal. Cez deň ich nevidno, privstanú si skoro ráno, kým dedina spí a stádo sa vyberie k záhradám. Privstala som si i ja. Ráno sa fotí ťažko, je málo svetla ale čosi sa mi podarilo zachytiť i keď v horšej kvalite. Prichytila som ich pri čine. Takto to vyzeralo na posiedke z nášho okna. pokračovanie článku
Cez tenký priezor okna pozorujem bielo-čiernu krajinu. Ba vlastne pomaly už iba bielu, takmer zasypanú snehovou prikrývkou. Deti vonku nie sú, sedia pri televízore alebo pri počítači. Ale psy si užívajú. Pobehujú po prázdnych uličkách a štekajú na svojich pánov odhŕňajúcich sneh pred domom. Drozdy v korunách stromov šuchoria svoje perie aby neuniklo ani trochu tepla. Ovce sa cez snehovú chumelicu takmer nevidia. Napokon sa stretnú a zoradené kráčajú niekde pod úkryt košiara. Sneh je mokrý, sme premočení a je čas ísť domou. pokračovanie článku
Opäť sa budíme do studeného rána. Kohút na streche oznamuje východ slnka, ktoré sa prediera cez koruny stromov. Trávy sa zdobia perličkami ľadu. Na cestách sa topia telefónne stĺpy ale v lese je hlboko k tráve. Srnky sú unavené z hľadania potravy, presúvajú sa na polia a do záhrad. Perinbaba sa zabáva obaľuje stromy snehom. Slnko sa ukryje za studené mraky. A ja si ľahnem na konár a bude mi fajn... pokračovanie článku
V zime dopoludnia je na dedine ticho. Ľudia sú v práci, deti v škole. Ani vtákom moc nie je do spevu. Polia sú opustené, všetko akoby obalené v bielej ľadovej kôrke. V noci opäť mrzlo. Mačacie stopy vidno na lesklej ploche záhrady. Vyšlo slnko aby roztopilo konáre stromov. Intenzívne počuť dopadajúce kvapky do ľadovej periny zakrývajúcej trávu. Stojím na terase a počúvam záhradné bubienky. Beriem fotoaparát, moje kroky pukajú a občas zastanú aby cvakli kvapkanie do ľadu. pokračovanie článku
Hovorí sa, že ako začneš Nový rok, tak bude po celý rok. V našom veku možností už nie je veľa a tak zvíťazila prechádzka. Na Bukovej bolo ľadovo, fúkal silný vietor. Nad zamrznutou hladinou visel tmavomodrý opar ako pred snehovou búrkou. Ruky mrzli aj cez rukavice. Vietor zavial chlad až ku kostiam. Presunuli sme sa do Smoleníc. Ukrytí medzi stromami na nás vietor nedočiahol. Hmla sa rozlievala zámockými lúkami. Vyšlo slnko. Konáre stromov omaľované snehom sa rozpúšťali do chladných sĺz. Nuž ako bude celý rok neviem. Ale na Nový rok sa v priebehu dňa pred našimi očami všetko menilo. Možno bude zdravo, lebo prechádzka ku zdraviu určite prispieva. V každom prípade aj Vám želám zdravie v tele, lásku v srdci a pohodu v duši. pokračovanie článku
A aj ja som konečne išla fotiť hmlu. Bolo tiché ráno a bola som sama. Moje kroky vyrušili volavky. Zahájili nálety a z vysoka si ma obzerali, či som pre nich reálne nebezpečenstvo. Fotoaparát cvakal ale zrejme to vyhodnotili tak, že sú v bezpečí, skryli sa do konárov stromov a opäť bolo ticho. Veď slnečné lúče prederajúce sa cez hmlu a konáre stromov hluk nerobia. pokračovanie článku
Už dávno som sa chystala obnoviť moje spomienky na prázdninové cestovanie vlakom. Na vystrčenú hlavu z okna, vetrom rozstrapatené vlasy a tak trochu úzkosť z toho, či najbližší stĺp mi zasiahne vystrčenú ruku alebo nie. Napriek všetkým upozorneniam typu "eperikoloso sporgersi!", bláznivo rada som sa vykláňala z okna idúceho vlaku. pokračovanie článku
Je jednou z najpôsobivejších archeologických pamiatok na svete. Leží na území západného Jordánska. Medzi 3. storočí pred Kristom a 1. storočí po Kristovi tu národ Nabatejcov vystaval mesto do skál. Vzniklo obchodné centrum, o ktoré prejavili záujem najprv Rím, kresťania, neskôr moslimovia, potom sem dorazili križiacke výpravy. Po zemetrasení bola veľká časť Petry zničená a postupne upadla do zabudnutia na vyše 500 rokov. Počas tohto obdobia sa stala tajomným miestom duchov a beduínov. V roku 1812 bola znovu objavená cestovateľom J. L. Burckhardtom. Trosky mesta boli postupne odkryté a sprístupnené návštevníkom. Od roku 1985 je táto lokalita Jordánska zaradená do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. To sú niektoré fakty z histórie. pokračovanie článku
som nazvala sériu fotografii, ktoré vám postupne predstavím. Sú z parížskeho metra, jedného z najstarších podzemných dopravných systémov v Európe. Do prevádzky bolo uvedené v roku 1900 pod názvom Metropolitná železnica - Metropolitain - Metro. Má 14 hlavných tratí a dve vedľajšie, 436,6 km, 470 staníc. pokračovanie článku
Nepodpísali sme spolu zmluvu o prenájme a napriek tomu sa u nás usadili. Fasáda domu dostáva zabrať a ešte asi nie je koniec. Uvidíme ako na jeseň bude vyzerať. O štvrtej hodine ráno sa začínajú ozývať trilky belorítky domovej. Je čas prvého kŕmenia. Mladí hladoši v nalepených hniezdach z hliny dávajú hlučne najavo, že sú tu, chcú rásť a čo najskôr vyletieť z hniezda. pokračovanie článku
More alebo jazero? Mŕtve alebo životodarné? Jordánske alebo izraelské? Voda alebo olej? Otázky, ktoré sú už dávno zodpovedané, pri Mŕtvom mori opäť vyvstávajú. pokračovanie článku
Budíček bol o tretej a nocou sme sa presúvali autobusom z Betlehemu v Izraeli do Petry v Jordánsku. Po dvoch hodinách dospávania som otvorila oči práve v čase východu Slnka nad Negevskou púšťou. Potom už som oči nezatvorila a môj fotoaparát bol v plnom nasadení. pokračovanie článku
Keď som prišla bývať na dedinu, mačacia ruja bola jedna z mojich prvých nočných môr. Na jeseň a na jar dochádza u mačiek k pravidelnému pudovému správaniu vedúcemu k zachovania rodu. Zvádzanie je spojené s hlasným, naliehavým volaním. Trvá pár dní, kým všetky mačky v dedine privolajú toho pravého kocúra a tí majú nastražené uši aby počuli hlas tej pravej mačičky. Ak sa im pozdáva, tak sa spária a je do nasledujúceho obdobia opäť pokoj. pokračovanie článku
Byť tak vtákom a vyletieť medzi mrakmi, byť malým princom a hrať sa v oblakoch, sedieť v lietadle s nosom prilepeným na okienku alebo len tak ležať v tráve a pozorovať čo sa deje nado mnou. Rada pozorujem oblohu, moje myšlienky plávajú v čase a ako mraky sa postupne rozplynú. pokračovanie článku
Zelenožltým kobercom kráčam každý deň a zdá sa mi to prirodzené a také bežné, že sa už ani nezastavím a nepozriem pod nohy keď šľapnem na žltý kvet púpavy. Dnes som to ale zmenila. Ľahla som si do trávy a trochu som si s púpavami pohovorila, o ich pocitoch, o ich užitočnosti a kráse, o našej nevšímavosti a ľahostajnosti. Povedali mi, že občas túžia po našej pozornosti. Sľúbila som im, že to skúsim napraviť a splniť ich želanie, skôr než ich kvety zblednú a rozfúka ich vietor po lúke. Urobila som nasledujúci fotoreport ako poďakovanie za krásny žltý jarný sen. pokračovanie článku
Do programu veľkého víkendu sme si zaradili cestu do Čunova pri Bratislave. Chcela som si nafotiť divokú vodu a bola som prekvapená čarovnou prírodou zákutí Dunaja. Napriek tomu, že som žila v Bratislave dosť dlho, túto divokú a súčasne romantickú prírodu som nepoznala. pokračovanie článku
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012
