Nie náhodou si toto miesto vybrali stredovekí páni na vybudovanie strážneho hradu. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský tento, pôvodne gotický hrad, používal ako jednu zo zastávok na Českej ceste, ktorá bola významnou obchodnou trasou tých čias. Kedy bol hrad v skutočnosti postavený nie je však jednoznačné. Záznamy o prvých majiteľoch Smoleníc sa viažu k darovacej listine z roku 1390, v ktorej kráľ Žigmund toto panstvo daroval vojvodovi Ctiborovi. Od r. 1438 patrilo novým majiteľom, pezinským a svätojurským pánom. V 16. storočí prešlo panstvo do rúk Országovcom, neskôr Erdödyovcom, ktorí sa o zámok a okolie veľmi nestarali. Zámok pustol pre nedostatok peňazí na údržbu.
Erdödyovci dali zámok do správy svojmu bývalému poddanému Tobiášovi Čekymu. Ten rýchlo zabudol odkiaľ pochádza a ako správca sa začal správať zlopánsky k ostatným poddaným Smolenicekého panstva. Očakával od nich mnoho práce a odmenou im boli nadávky, bitka korbáčom, prenasledovanie, hnev, temnica. Doposiaľ sa na Čekyho v Smoleniciach zle spomína. Ale hovorí sa aj o dobrom duchovi, ktorý sa v tom čase na zámku usídlil. Strašil zlého Čekyho a chudobným pomáhal v ich ťažkom živote. Podľa povesti, raz pomohol mládencovi splniť ťažkú úlohu, ktorú mu dal Čeky pod hrozbou, že ak ju nesplní, tak ho dá zavrieť do konca života do temnice. Kysel, tak sa vraj volal odvážny junák zo Smoleníc, si zúfal. Mal odovzdať správu Erdödyovcom, ktorí bývali v Bratislave a vrátiť sa späť s odpoveďou do západu slnka. Nemal koč ani vrané kone. Len pešo do Bratislavy mohol zájsť a to sa za jeden deň nedalo stihnúť. Nuž aj tak sa vydal na cestu. Zrazu pred ním stojí koč s koňmi a kočišom. Bol to dobrý duch, ktorý mu pomohol úlohu splniť. A keď sa junák Kysel vrátil pri západe slnka do zámku, správca vyvalil oči a padol od ľaku a už nikdy sa nepostavil. Odvtedy sa ľuďom v Smoleniciach dobre žije. A keďže tu bývam aj ja už pár rokov, môžem to potvrdiť. Náš dobrý duch Smolenického zámku sa o nás dobre stará.
V čase napoleonských vojen hrad vyhorel. Ale dobrý duch osvietil aj rod Palffyovcov, ktorým hrad patril od roku 1777. Začali obnovovať najprv bašty zo starého hradu už v roku 1887. Súčasnú novogotickú podobu zámku dal architekt Jozef Hubert. Na začiatku 20. storočia, majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálffy, na ruinách strážneho hradu, začal výstavbu zámku a zámockej záhrady pod ním.
Nad fotografiou grófa Jozefa Pálffyho je erb rodiny Pálffyovcov. Je to jeleň nad dreveným kolesom. Do erbu sa dostal preto, že zachránil rodinu. Keď sa raz viezli veľkou rýchlosťou na koči, zlomilo sa im koleso a nevedeli o tom. Do cesty vbehol jeleň a ostal pred nimi stáť tak, že museli zastať. Zistili, že koleso by už dlho nevydržalo a iste by sa boli dokaličili ak by nezastavili.
(obe fotografie sú z fotogalérie zámku)
Vojnové časy pozastavili práce na jeho dokončení. V roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. V roku 1953 je sídlom SAV. Postupne bol dokončený do súčasnej podoby.
Ponúkam vám prehliadku zámku a okolia, tak ako ho zachytilo moje oko cez objektív fotoaparátu.
Smolenický zámok nás víta nad zámockým parkom
Vstupujeme hlavnou zámockou bránou
Sme na hornom nádvorí zámku
A vstupujeme cez bočnú kovovú bránu vsadenú do carrarského mramoru. Nad bránou je mramorový balkón
Výzdoba vstupnej haly. Na zámku je viac benátskych zrkadiel vyrobených majstrom Mikulom.
Zariadenie zámku je trvalo používané počas konferencií SAV
Ďalšie benátske zrkadlo s dobovými stoličkami
Romantická terasa na prvom podlaží zámku
Mramorové schodište medzi prvým a druhým podlažím
Okno hlavnej veže
A sto schodov treba vyšľapať do vrcholu veže odkiaľ je nádherný otvorený výhľad na krajinu okolo zámku
Pohľad z veže na horné nádvorie zámku
Strecha bočného krídla zámku
Veža vonkajších hradieb a spodné nádvorie zámku
Pravá veža vstupných hradieb zámku a v diaľke obec Trstín
Časť zámockej záhrady, ktorá prechádza do lesa Karpát. V pozadí (vpravo) Havrania skala a Havranica (vľavo)
Prístupová cesta, ktorá sa vinie zámockým parkom a v pozadí Záruby (767 m)
Molpír vrch (354m) nad Smolenicami, na ktorom sa v staršej dobe železnej rozprestieralo hradisko, sídlisko pravekých ľudí, pravdepodobne kanibalov. Náučný chodník vedie okolo významných bodov tohto miesta osídlenia kmeňa v počte asi 800 ľudí. V Smolenickom múzeu sa o živote, práci, kultúre týchto ľudí dá získať viac informácií.
Obec Smolenice a v pozadí Orešanské kopce
Smolenické polia a v pozadí vodná nádrž Boleráz
Schádzame mramorovým schodiskom...
...okolo hlavnej brány z vnútra zdobenej umeleckým kovaním
a zvonku dvoma lomenými mramorovými krídlami.
Ešte pohľad na vežu z horného nádvoria a na ozdobné okno, odkiaľ sme pozerali dolu
Detail výzdoby pravého krídla zámku
Veža ľavého krídla zámku
Detail strešného okna s dreveným rámom
Hradní páni dnes prechádzajúci sa na terase
Týchto dvoch pávov je možné stretnúť vždy a takmer všade, teraz na schodoch k zámockej vinotéke
Parčík pred zámockou vinotékou
s fontánkou v tvare hlavy boha bakchusa
Vinotéka je umiestnená vo veži hradieb
a pred vežou je malé múzeum vinárstva. Lis na hrozno je z roku 1876. Pozoruhodná ručná práca. Vonkajšie aj vnútorné závity lisu ešte stále fungujú, aj keď sú celoročne vonku na slnku, v daždi, v mraze, snehu,...je to neuveriteľné ako sa drevo dobre zakonzervovalo...
Vychádzame z hlavnej brány okolo dvoch levov z každej strany, dvoch veží obrastených brečtanom
Na stene brány visí tabuľka s pozvánkou aj pre vás. Výber fotografií nezachytil všetko, čo zachytia oči návštevníkov priamo na mieste.
Pohľadom na múry vonkajších hradieb sa definitívne lúčime so zámkom
Schádzame na prístupovú cestu uprostred lipovej aleje.
Posledný pohľad z miesta zámockého parku.
