Nie každá zima prináša pohľad na Dunaj ako v tento čas. Mrazivé dni udržujú ľadové kryhy pri živote na ich dlhej púti. Ich smerovanie naznačuje kadiaľ tečú hlavné prúdy rieky. Od vody prichádza chlad. Aj mierny vánok človek prežíva akoby mu do tváre víchor narážal. Napriek zime, ktorá vchádza pod kabát, stojím a kochám sa. Slnko sa kĺže po hladine a farbí kryhy do ružova. Som tu takmer sama, ja a dve kačky dobrovoľne sa oddávame ľadovému chladu Dunaja.
Písala som o tom, čo som prežívala v kontakte s ľuďmi, s novou krajinou, s novým poznaním.
Pravdou je, že už píšem menej lebo ma zaujala fotografia ako spôsob zaznamenávania a prezentovania svojho vnímania sveta
...ale stále je to vážne aj veselé tak ako to v danej chvíli cítim
