reklama

Sánkovačka + fotoreport

Vždy som sa tešila na zimné prázdniny. Bol to čas, kedy sme sa do sýtosti vyblázni v snehu. Zdá sa mi, že som v detstve nezažila zimu bez riadnej snehovej nádielky a mrazu. Mama doposiaľ spomína ako som mráz komentovala: "...mne aj to, čo mi z nosa tečie zamŕza".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Sneh nám slúžil ako stavebný materiál nielen na snehuliakov ale i na väčšie stavby. Stavali sme biele bunkre, opevnenia a obkladali sme ich snehovými guľami. Ulica bola rozdelená na "dobrých" a "zlých" a medzi nimi lietali pripravené gule. Dobrí sme boli prirodzene vždy my a mali sme dostatok dôvodov útočiť na tých zlých.

Veľa kopcov v uliciach Bratislavy nenájdete, ale vždy sa nejaký malý briežok našiel. Deti z celej ulice sme sa tam zhŕkli a od skorého rána do večera sme sa sánkovali. Keď stopy boli vydraté, starší chlapci alebo otcovia večer nahádzali sneh a pokračovalo sa,...krik výskot, radosť. Na našej ulici sme mali kopček priamo pod lampami a tak sme si užili aj večernú sánkovačku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď briežok nestačil urobili sme si preteky. Zapriahli sme sa do saní a ten najmenší drobizg sme ťahali po ceste. Cesty v zime okrem ranného a večerného zásobovania boli prakticky bez áut a boli k dispozícii iba nám, šantiacim a pretekajúcim deťom.

Večer sme prichádzali domov mokrí, pretože žiadne "oteplovačky" ešte neboli. Oteplovačkou nám boli remeň, horúci čaj a teplá perina, do ktorej sme po celodennej zábave vkĺzli. Remeň obyčajne preto, že sme prišli úplne mokrí a mama, či otec nám to potrebovali pripomenúť. Horúci čaj aby sme neochoreli a perina aby sme od radosti z guľovačky, plaču z remeňovej nádielky a únavy, čo najskôr zaspali a nabrali síl do nového prázdninového dňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boli sme deti ulice a ulica nás spájala. Televízne programy pre deti moc nebežali o počítačoch nebolo ani chýru. Virtuálny svet neexistoval. Bol len prirodzený osobný kontakt nás detí z ulice, ktoré od rána do večera spolu prežívali prázdniny.

Táto spomienka sa mi vybavila pri ceste na Hrebienok v Tatrách. Mnoho snehu, krásne počasie a prázdninujúci sánkari, ktorých sme míňali. Aj keď  ubehlo pár desiatok rokov, aj keď to bolo na inom mieste, pripomenulo mi to moje detstvo. Radosť i strach v ich tvárach pri prekonávaní nástrah trojkilometrového úseku sánkarskej dráhy boli veľmi podobné tomu, čo som videla v našich detských tváričkách, keď sme "šusovali" dolu našim pármetrovým kopcom. A medzi sánkujúcimi neboli len deti. Adrenalín si dopriali mladí i sedemdesiat ročná babička. Na sánkovačku sa proste zabudnúť nedá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na tejto fotke sme my spred viac ako 5 desiatok rokov.

A nasledujú aktuálne fotografie z Hrebienka v Tatrách.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu