Ako som na vláčik sadla

Autor: Veronika Bahnová | 20.7.2012 o 12:33 | (upravené 20.7.2012 o 13:15) Karma článku: 10,53 | Prečítané:  839x

Už dávno som sa chystala obnoviť moje spomienky na prázdninové cestovanie vlakom. Na vystrčenú hlavu z okna, vetrom rozstrapatené vlasy a tak trochu úzkosť z toho, či najbližší stĺp mi zasiahne vystrčenú ruku alebo nie. Napriek všetkým upozorneniam typu "eperikoloso sporgersi!", bláznivo rada som sa vykláňala z okna idúceho vlaku.

Najkrajšie boli zákruty, v ktorých sa vlak predviedol v celej svojej dĺžke a hadil sa v krajine. Iba jeden moment ma prinútil zavrieť okno a to blížiaci sa tunel. Úprimne som sa bála, keď vo vagóne nastala úplná tma. Tichučko som sa chúlila na sedadle a čakala na prvý záblesk svetla. Potom som opäť otvorila okno a sledovala krajinu delenú stĺpmi popri trati ako okienka kinofilmu.

Ešte si pamätám na žeravé iskry letiace v kúdolí dymu z parných rušňov. Spomínam si na typické "trúbenie", keď sme prichádzali k železničnému priecestiu a hneď za tým na zvuk zatvárajúcich sa rámp. Nedá sa zabudnúť na obrovské lány dozrievajúceho chleba. Poľné chodníčky vinúce sa popri trati.  Kráčajúcich  dospelých s kosami, na deti bežiacimi za vlakom. Mávali a kričali kým im sily stačili.

Cestovali sme málo a možno preto som ako dieťa bola vždy vzrušená atmosférou na železničnej stanici. Všetci sa ponáhľali aby nezmeškali vlak a ponáhľali sme sa i my. Mama s taškami a jedlom. Ja zavesená na jednu z nich som sa nechala ťahať. Otec s kuframi a bratom v tesnom závese aby sme sa nestratili v tom dave a hluku. Usadili sme sa a keď sa mama s otcom upokojili, mohla som otvoriť okno a sledovať ľudí, počúvať hluk stanice s pravidelnými hláseniami o vlakoch prichádzajúcich. Mala som rada, keď sa rozhýbali vagóny odchádzajúceho vlaku na vedľajšej koľaji. Ako vo filme sa mi striedali príbehy za okienkami kupé. Postupne ako sa vlak rozbiehal, i dej filmu sa zrýchľoval až obrázky ostali rozmazané a napokon zmizli spolu s posledným vagónom.

Ostrý zvuk píšťalky sprievodcu prerušil moje spomínanie. Náš vlak sa dal do pohybu,...Vtedy rovnako ako dnes sa začalo malé prázdninové dobrodružstvo. Ľudia, pre ktorých je vlak každodenným dopravný prostriedkom do práce pospávali a iba občas hodili očkom po zvuku, ktorý ich pri driemotách vyrušoval. Cvakanie môjho fotoaparátu sa po chvíli zladilo s typickou pražcovou/podvalouvou uspávankou a tak sme si ja i oni toto ráno užili. Ja som fotila, užívala voľno s vetrom vo vlasoch. Oni dospávali, možno ich čakal náročný pracovný deň.

B_01.jpg

B_02.jpg

B_04.jpg

B_03.jpg

B_06.jpg

B_07.jpg

B_08.jpg

B_09.jpg

B_22.jpg

B_20.jpg

B_24.jpg

B_23.jpg

B_10.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?