"V Praze blaze ale draze"

Autor: Veronika Bahnová | 25.3.2013 o 11:29 | (upravené 25.3.2013 o 12:07) Karma článku: 10,78 | Prečítané:  2169x

Do Prahy som chodievala často v čase, keď bola i mojim hlavným mestom. Bola som tam vždy pracovne a vždy iba na krátky čas. Občas som sa prešla po starých pražských uličkách a mostoch. Ale ani raz som sa nezastavila v krčmičkách. Na staré kolená som to chcela napraviť a tak možno poslednú návštevu sme chceli zasvätiť pivnej ceste. Plán bol odvážny ale ako sa ukázalo "už to není co bejvavalo".  

"Hospoda U KALICHA"B_01.jpg

Dobrý vojak Švejk navštevoval túto hospodu pred I. svetovou vojnou. Podľa rovnomennej knihy Jaroslava Haška, chodil sem na pivo a kus reči až kým ho za slová, že "na cisaře pána serou mouchy " nezobrali do lochu a potom na front. "Hospoda U KALICHA" sa stala známou až po vydaní uvedenej knihy. Postupne prešla rekonštrukciou a v roku 1992 ju získali v reštitúcií bratia Pavel a Tomáš TÖPFEROVCI.

Vraj návštevu reštaurácie je nutné vopred rezervovať. Mali sme šťastie, turistická sezóna ešte nezačala, takže krčmička zívala prázdnotou. Na stenách obrazy Švejka, maľby Švejka i známe úryvky z knihy Jaroslava Haška.

Čašník priniesol pollitrík čierneho pivka, utopenca s nožičkami a domácu cibulačku. Po zjedení utopenca bolo jasné, že nožičky patria Švejkovi. Pochutnali sme si a dokonca poklábosili s jedným z majiteľov.

Pristavil sa a povypytoval na život na Slovesku. Naše sťažnosti o tom, že je cítiť krízu, odbil tým, že v Afrike nemajú čo jesť. Zahanbil nás, lebo mal vlastne pravdu. Rozprával o tom, že bolo škoda, že sme sa rozišli a že za to môžu Slováci. Že Česi na Václavaku plakali, keď sa tak stalo. Uistila som ho, že i my sme si poplakali ale už sa stalo a niet dôvodu sa vracať k boľavým spomienkam. Závidí nám Euro, pretože s Českou korunou sa ťažšie dolaďujú výkyvy kurzu a v obchode to cítiť. Trochu sme si zašpásovali na úkor našich prezidentov a napodiv, do basy nás nezobrali ako Švejka. S nostalgiou spomínal na prezidenta Havla a jeho návštevy v hospode. Hospodu si obľúbili aj pražskí umelci, len občas zabudli uhradiť za to, čo vypili a zjedli. Preto pre nich vyvesili tabuľu, že musia platiť vopred.

Pán majiteľ bol obratný v komunikácii a zjavne bol zvyknutý zapájať sa do rečí o politike. My sme to uvítali, pretože aj vďaka nemu sme si užili pravú hospodskú atmosféru pripomínajúcu časy Švejka.

B_02.jpg

B_03.jpg

B_04.jpg

B_05.jpg

B_06_.jpg

B_07.jpg

B_08.jpg


Do ďalšej hospody len pár krokov od Václavaku sme sa presunuli cez slnkom prežiarené ale chladné Karlovo námestie.

 B_09.jpg

 


"Hospoda U PINKASOV"

B_10.jpg

B_11.jpg

Keď krajčír Jakub Pinkas ochutnal so svojimi priateľmi Plzeňské pivo vyrobené metódou spodného kvasenia, zavesil ihlu, nožnice a niť na kliniec a zriadil "Hospodu u Pinkasov". Od roku 1843 pivo novej chuti pritiahlo pražskú umeleckú i politickú smotánku do nových priestorov.

Spočiatku sa pivo čapovalo v pivnici a vynášalo po strmých schodoch do reštaurácie. Na počesť statočných čašníkov sa koná každý rok spomienkový beh do schodov s desiatimi pollitríkmi plnými piva nazvaný "Pinkasova noční múra". V čase našej obhliadky pivnice sa mi zdalo, že beh je každodennou atrakciou hospody. Hostia neustále pobehovali hore dolu po schodoch síce bez pollitríkov ale mali naponáhlo. Došlo mi, že ich obsah majú v sebe a behajú pivko vyprázdňovať na WC, ktoré je tu umiestnené.

Sklep, Dolná a Horná sněmovna , salónky, záhrada, všade sa čapuje pivo a podáva pravá česká kuchyňa. My sme si vybrali Staročeskú reštauráciu "Doma" s portrétom pána Brabca, ktorý kúpil hospodu od Pinkasa a vlastnil ju až do znárodnenia.

Objednali sme si Plzeňský Prazdroj, pivný syr a rezeň cez celý tanier. Pán Pinkas by sa však obrátil v hrobe a pánu Brabcovi sa asi čoskoro zatvoria oči na obraze aby nemusel vidieť ako sa české pohostinstvo mení.

O pivnom syre som nič nevedela, žiaľ nevedel o ňom ani čašník. Internet mi poskytol viac informácií. Pivný syr si kedysi vyrábali hostinskí sami. Tvaroh silno osolili, urobili z neho koláčiky a denne ich navlhčovali pivom a nakladali do kadí, kde dozrievali. Ten na mojom tanieri chutil trochu "zvláštne", na hrianke s cesnakom sa dal zjesť ale túto "dobrotu" si už viackrát nedám.

Druhé jedlo, podľa jedálneho lístku mal byť 300 g rezeň cez celý tanier. Cena tomu zodpovedala. Bol cez celý tanier, teda neklamali. Možno i tristo gramov mal ale mäso v tomto objeme tam určite nebolo. Bol vyklepaný do papierovej hrúbky a vyvážený trojobalom, teda múkou a strúhankou.

Ešteže to pivo stálo za to.

Viac menej sklamaní odchádzame od Pinkasov a vydávame sa do hospody "U Fleku". Cestou sa však ozývajú náhle žalúdočné akrobacie pivného syra v mojom žalúdku. Meníme rýchlo smer a končíme pivnú cestu po Pražských hospodách.

B_12.jpg

B_13.jpg

B_14.jpg

B_15.jpg


Pohľad z okna hotelovej izby na Hradčany  mal tiež svoje čaro.

B_17.jpg

Spomenula som si  na odkaz Jána Nerudu, ktorý zanechal  "U Pinkasov"

B_16.jpg

Bol pekný Pražský deň, bolo nám "blaze ale túze draze". Nielen naša peňaženka sa vzbúrila ale i moje črevá povedali dosť. A tak sa teším domov na ľahkú  čajovú lázeň a možno mi bude rovnako i blaze.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?