Hranica relativity v čakárni.

Autor: Veronika Bahnová | 16.9.2013 o 13:46 | (upravené 16.9.2013 o 16:20) Karma článku: 17,36 | Prečítané:  6228x

Sedeli sme v čakárni tak ako po iné dni. Prisadla si k nám žena a po pol hodinke sa začala sťažovať, že čakanie je neprimerané. Jej nepohoda prešla i na nás. Začala som si uvedomovať čas, ktorý beží a ja čakám, čakám a čakám. Dokonca som pustila hlášku: "Čo tam môže tak dlho lekárka s pacientkou robiť". Ďalší pacient sa v ambulancii zdržal asi sedem minút a kým sa ozvalo z dverí moje meno ubehla polhodina a vyšli ďalší dvaja. "Konečne!" slovný komentár sprevádzal môj výskok zo stoličky a v okamžiku som bola v ambulancii.

Pani doktorka na mňa pozrela a privítala otázkou: "Ako sa darí?" Potešil ma jej záujem a postupne som vysypala zo seba všetko, čo ma od poslednej návštevy "zabolelo", "omínalo", "pichlo",...a pozorne som sledovala jej reakcie. Podľa nich som si vyhodnocovala, či je to dôležité, vážne, či...Dostala som ďalšie doplňujúce otázky aby si lekárka spresnila vývoj môjho zdravotného stavu. Vyzliekla som sa, lekárka prezrela ako sa hojí rana a ako pôsobí ožarovanie. Kým mi sestrička merala tlak, teplotu, urobila odber krvi, lekárka ťukala do klávesnice počítača a zapisovala si nové poznatky o mojom zdravotnom stave. Obliekla som sa, usadila na stoličku a čakala na záver. Dostala som odpoveď: "Všetko ide tak ako má, môžete byť spokojná" Usmiala sa na mňa aby mi dodala odvahu do ďalšej terapie.

Keď som vychádzala, sestrička zavolala meno ďalšej pacientky a kým sa zavreli dvere počula som hlas doktorky: "Ako sa darí?"...

Ani som nezbadala ako čas beží. Pozrela som na hodinky. V ambulancii som bola takmer desať minút a každá minúta bola dobre využitá. Uvedomila som si relativitu vnímania času a zahanbila som sa za svoju predchádzajúcu netrpezlivosť.

Bola som desiata v poradí, na stoličkách v čakárni sedela ešte desiatka žien a mužov. Za dverami čakárne sedia doktorka a sestrička, ktoré okrem krátkej prestávky na obed sú tam iba pre nás. Každý z tých 20-30 pacientov denne očakáva, pozornosť, plnú odbornú a ľudskú kompetenciu, osobný prístup,...Každý musí uznať, že je to riadna presilovka.

Moja polročná skúsenosť s lekármi a sestričkami hovorí o tom, že sa snažia tieto naše očakávania naplniť. Pozorujúc ich prácu, prístup ku mne a iným pacientom, som občas rozmýšľala o tom, či aj ja si tak kompetentne, pozorne,...plním svoje pracovné povinnosti každý deň, či som si ich plnila počas tých x-rokov, kedy som bola zamestnaná. Nuž moje svedomie ma upozornilo, že nie vždy to tak bolo. Že som sa občas uliala, poľavila, bola som mrzutá, unavená, ... Lekári sa však uliať nemôžu, nemôžu byť nepozorní, nedbanliví,...Nám pacientom sú na očiach a majú v rukách naše zdravie a občas i životy.

Čítam o zlých skúsenostiach v nemocniciach na Slovensku a je mi ľúto, že sa pacienti ocitli  v situáciách popísaných v blogoch.

Moje skúsenosti sú iné. Stretla som sa s lekármi a sestričkami, ktorí mi venovali/venujú dostatočnú pozornosť a odbornú starostlivosť. Každý z ních bol tak trochu iný ale ani u jedného som si nevšimla, že by zanedbal svoju povinnosť, bol nepozorný alebo arogantný voči mne. Práve naopak a za to Vám všetkým, aj touto formou, ďakujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?