Rastú...
Hmla zahaľuje cestu. Slnko ju krája a jeho lúče sa kúpu v rannej rose. Lúky na Záhorí sú posypané drobnými lesklými drahokamami. Vôňa ihličia a húb sa mieša a láka nás do útrob lesa. Trávy sa vypínajú za svetlom a premieňajú sa na zlatovlásky. Svetlo opierajúce sa do dubových listov zvýrazňuje farby jesene. Drobné dubáky, kozáky, bedle,...vykukujú zo zeleného machu, z pod opadaných konárov stromu. Túlame sa lesom so sklonenou hlavou, pred každý úlovok si s pokorou kľakneme, kým ho odrežeme od podhubia a očistený vložíme do košíka. Jemný vánok preháňajúci sa medzi konármi dubov, zhadzuje oriešky pre popolušku. Padajúc dolu občas nám ťuknú do temena hlavy. Odrazia sa a pristávajú na mäkkom machu. Sprevádzajú nás zvuky lesného doktora ošetrujúceho koruny stromov. Hlava sa točí ako na kolotoči spolu s vrcholkami lesa, keď sa zahladím na oblohu. Posledný hríbik do košíka vkladám, veď stačí,... Je krásny slnečný deň, a les si ho užíva.