Čachtický hrad pre tých, ktorí sa chcú tak trochu báť.

Autor: Veronika Bahnová | 4.7.2007 o 8:11 | Karma článku: 11,32 | Prečítané:  13349x

Na Čachtický hrad sme sa vydali iba nedávno. História tohto hradu mi bola známa hlavne vďaka povesti o krutej Alžbete Báthoryovej, z knihy  Joža Nižnánského a mnoho faktov som sa dozvedela i zo stránky  bathory.sk . Skôr než navštívite zrúcaninu tohto hradu, čosi si o krvilačnej žene prečítajte. Dodá to vášmu výstupu na hrad kúsok adrenalínu, podobne ako som si ho užila i ja.

Pol krásny slnečný deň. Cieľ dnešného výletu boli kopce juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Teplota sa šplhala k tridsiatke, keď sme vystúpili z auta na malom čachtickom námestí. Popýtali sme sa domácich ako sa dostaneme k hradu a kde sa dá kúpiť kniha či brožúrka o histórii alebo mapa okolia hradu, fotografie,...Nemali sme šťastie, asi bolo dlhodobo vypredané, pretože domáci na nás pozerali s údivom, čo od nich chceme. Zastavili sme sa v múzeu, tiež nič nemali. Kúpili sme si aspoň pamätnú mincu Trenčianskeho hradu, tú tam mali. Povedali sme si, keď pôjdeme na Trenčiansky hrad, možno tam zase budú mať pamätnú mincu Čachtického hradu, ktorú tu nemali. 

A tak som musela byť spokojná s informáciami, ktoré som si doma prečítala. Čachtický hrad plnil funkciu strážneho hradu už v prvej polovici 13. storočia a zabezpečoval západnú hranicu Uhorska. Jeho história je bohatá. Istý čas patril Matúšovi Čákovi, neskôr Ctiborovi, ktorý vlastnil asi 15 hradov Považia. Zopárkrát bol dobytý vojskami, napriek tomu, že bol vybudovaný na vysokom skalnom brale a obohnaný vysokými hradbami.

Našli sme tu správnu odbočku a vystupovali sme k hradnému vrchu. Bola spara. Chodník bol lemovaný stromami a tak pomaly mi hlavou prechádzali spomienky na to, čo som si pred cestou prečítala. Dostávala som sa v predstavách do 17. storočia, v ktorom Čachtický hrad bol majetkom Alžbety Báthoryovej, vdove po zosnulom Františkovi Nádasdym. 

 01.jpg

Povesť o Alžbete Báthory (dovolím si citovať z Knihy Alojza Medňanského "Malebná cesta dolu Váhom", ktorá vyšla v r. 1826. a je uvedená na stránke bathory.sk):

„Alžbeta Báthoryčka, bezcitná a ukrutná, neženského srdca, otrokyňa divých náruživostí, trestala i najmenší priestupok svojich chyžných, čo najbolestnejšie a kochala sa celé hodiny na mukách úbohých trýznených bytostí. Za prácu nedohotovenú do poslednej nitky, za rozbitie nádoby, alebo za príkaz nevykonaný na úplnú spokojnosť trestala chmúrna hradná pani zvyčajne pichaním špendlíkmi alebo poranením nožničkami, prikladaním horúceho hladidla na telo, zapaľovaných do oleja namočených a okolo prstov omotaných vlnených nití, alebo kázala vinníčky za zimných nocí vyzliecť, poliať vodou a priviazať k studni. Raz sedela márnomyseľná veliteľka pred zrkadlom a podráždená malinkým nedopatrením chyžnej udrela ju tak mocne po tvári, že slúžku zaliala krv. Kvapka strekla na tyrankinu tvár a keď si ju utrela, zazdalo sa jej, že je na tom mieste jej plať belšia a sviežejšia ako predtým. Teraz teda konečne našla omladzujúci prostriedok, ktorý márne tak dlho a horlivo hľadala vo všakovakých kúzlach a čarach. Kúpeľ v dievčenskej krvi odstráni stopy začínajúcej sa staroby. Pomocou dvoch starých služobníc a hradného netvora Ficka  zmárnila Alžbeta Báthoryčka za niekoľko rokov do tristo dievčat, ktoré postupne bez stopy zmizli a nik sa nedozvedel, čo sa s nimi stalo....."

Jej krutovláda trvala viac než dvadsať rokov, kým nebola odsúdená na doživotné väznenie na Čachtickom hrade, ktorý nemohla opustiť. Moja predstavivosť sa rozbiehala... možno práve po tomto chodníku Ficko vodil mladé dievčatá  akože do služby, z ktorej sa nikdy nevrátili... mnohé iste tušili, čo ich čaká... a mnohé vedeli o zlej hradnej pani, preto sa idúc po stŕmom chodníku bránili, plakali, kričali, volali o pomoc,...

....a v tú chvíľu počujem živý krik pomóóóc,...rozbúšilo sa mi srdce od ľaku, zdvihla som hlavu a dookola som sa rozhliadla, odkiaľ ten krik prichádza. Utekala som za zvukom a odkryla sa mi panoráma hradu. Hľadám zdroj kriku a na jeho vrchole stoja dvaja a len tak do priestoru kričia a plašia vtáky na hradnej veži. Musela som si chvíľu sadnúť. Nohy som mala roztrasené od ľaku a rýchleho behu, tak som bola pohrúžená do krutej histórie, že som sa vydesila hlasitým škriekaním kŕdľa vtákov a pokrikovania turistov, ktorí dobyli vrchol zrúcaného hradu.

Napokon som vstala a vydali sme sa i my cez hlavnú bránu. V súčasnosti Čachtický hrad asi nemá pána, pretože jeho ruiny postupne chátrajú. Napriek tomu sa dajú rozpoznať niektoré jeho pôvodné časti. Opevnenie, múr hradnej veže s oknami, vstupná brána, nádvorie s naznačenými vnútornými múrmi a bránami. Hrad bol postupne rozširovaný a tak okrem dolného, bol i stredný i horný hrad a z každej časti je i v súčasnosti nádherný výhľad na Malé Karpaty, Považský Inovec ale i Myjavskú pahorkatinu.


A cestou z hradu sme fotili nielen zrúcaninu ale i roztancované trávy.

 Pozývam vás na prehliadku:


03.jpg

Chodníček, ktorým zrejme Ficko vodieval mladé dievčatá do "služby" k Báthoryčke

04.jpg

Kamenné hradby obstavané okolo hradu 

05.jpg

Vyrušené škriekajúce vtáky sídliace na hradnej veži

06.jpg

Hradná brána nás pozýva do priestorov nádvoria dolného hradu.

07.jpg

Hradná veža na dolnom nádvorí, mala kedysi päť poschodí a dodnes je najzachovalejšou časťou hradu.

10.jpg

Výhľad cez hradby do čachtického údolia

12.jpg

Zachovalé okno stredného hradu umožňuje pohľad na nádvorie dolného hradu

20.jpg

Výhľad na okolie zo stredného hradu

30.jpg

Brána k hornému hradu

31.jpg

Časť veže z vnútornej strany a časť hradného múru s pamätnou tabuľkou  a....

32.jpg

...s nápisom o poslednom mieste odpočinku

33.jpg

Zachovalé okná hradnej veže, pravdepodobne najvyššie podlažie umožňovali výhľad do ďalekého okolia. 

11.jpg

Pohľad do údolia cez detail stavby okna?, brány? 

21.jpg

Brána, ktorou sme vtúpili do hradu a chodník, po ktorom budeme od hradu odchádzať 

41.jpg

Celkový pohľad na hradné múry, veže,... 

40.jpg

Čachtický hradný vrch, skalnaté vápencovo, dolomitové bralo a na ňom zvyšky stredovekého hradu.

02.jpg

Vstavačové rastliny sme nenašli ale prechádzali sme okolo zvláštneho druhu trávy 

54.jpg

zlatisté steblá sa kolísali a zrazu.....

55.jpg

....vystrelili a točili sa v divokých kruhoch

50.jpg

a keď sa upokojili, zlatisté konce tráv sa premenili na jemné páperie,

51.jpg

ktoré sa nádherne kolísalo vo vetre.

Kavyľ Ivanov (Stipa joannis) je názov tejto trávy ....



60.jpg

Náš výlet s trochou strachu skončil a tak na jeho konci dobre padlo chladivé pivo. Prajem vám pekné chvíle na Čachtickom hrade ak sa pre podobný výlet rozhodnete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Ako dostať Igora do väzenia (píše Samo Marec)

Na to, aby ste skončili vo väzení, kradnúť nemusíte.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Už aj v OĽaNO trochu hryzkajú

Nie je ťažké pochopiť, kto ťahá premiérsku stranu ku dnu.

Autorská strana Miroslava Beblavého

Tajomná žena, z ktorej Matovič šalie

Ako Ficov kubánsky liek zostal v skladoch.


Už ste čítali?