Tak, stalo sa to aj mne...Nevera... Nahradila ma Barbara Gepeesová

Autor: Veronika Bahnová | 24.10.2007 o 10:57 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  3003x

Manželské trojuholníky majú rôzne podoby. Ako som sa vyrovnala s tým naším? Začítajte sa.

Raz som sa vrátila nečakane neskôr domov a počujem ženský hlas v izbe. Započúvala som sa do útržkovitých ale rázne znejúcich  slov. Obávala som sa toho najhoršieho. Ale nechcela som manžela s tou ženskou prekvapiť. Buchla som dverami aby bolo jasné, že už som doma. A ženský hlas náhle zmizol..., manžel ma akoby nič prišiel privítať. To bolo moje prvé, nečakané stretnutie s Barbarou. Začala som tušiť, že mám sokyňu.

Vždy keď ideme s manželom na cesty, dostanem inštrukcie o tom ako má fungovať správna spolujazdkyňa. Vždy som sa podľa toho riadila, chcela som byť na cestách užitočná. Zvlášť v kritických miestach na diaľniciach, alebo pri vjazde/výjazde z veľkomesta, alebo pri hľadaní hotela v rušnom meste plnom áut. Vtedy som vybrala jednu z príručných máp a informovala som „môjho šoféra" o tom, kam a ako odbočiť aby sme sa dostali do cieľa. Niekedy to nebolo jednoduché a tak sa stalo, že namiesto k hotelu sme sa niekoľko krát dostali k výjazdu na diaľnicu. Stalo sa i to, že sme sa točili v kruhu,...iste to všetci, čo trochu jazdíte na dlhších trasách poznáte. Rýchlo sa zorientovať v cudzom meste nie je jednoduché a prináša riadny stres pre šoféra aj pre spolujazdca, ktorý naviguje.

Jedného dňa sme sa vydali do Bratislavy. Nič zvláštne, jazdíme tam často. Ale teraz to bolo trochu inak.  Manžel naštartoval a zrazu sa ozval ženský hlas.

„Keď to bude možné, otočte sa!"

Otočila som sa. Ale nikoho som nevidela, ale ten hlas som už počula. A cudzia ženská v našom aute pokračovala:

„Po 80 metroch odbočte vpravo!"

To viem, veď tu už nejaký čas bývam. Ale odkiaľ to vie ona? A zrazu som zbadala, že na čelnom skle sa objavil malý dispej s visiacim káblikom. Odtiaľ vychádzal jej hlas.

„Vpredu  doľava ! ", hlásila a nenechala sa vyrušovať tým, že som zaskočená jej prítomnosťou.

„Ideme doprava !" zavelila som rázne smerom k manželovi. A v duchu som pokračovala: „Vždy ideme doprava, chcem ísť tým smerom aj teraz. Nebude mi tu predsa rozkazovať niekto iný."

„No to mi ešte chýbalo" znela manželova odpoveď „Dve ženské mi tu budú veliť..." a vydal sa smerom, ktorým chodievame.

Bola som spokojná, vyhrala som, bolo po mojom. Ale Barbara, tak sa volá ta ženská z displeja, zjavne spokojná nebola, keď rázne oznámila:

„Keď to bude možné otočte sa!" a zopakovala „Otočte sa!"

Táááák medlila som si v duchu ruky a nahlas som vyslovila slová k Barbare: „Som zvedavá, čo ty na to" Škodoradostne som sa zasmiala a dodala som: „Riadne sme ťa domotali Barborka, čo ?"

Ale Barbara sa nedala. Rýchlo sa zorientovala a dávala mužovi príkazy ďalej: „Vpredu, držte sa vpravo a potom sa držte vľavo!"

Začínala som sa baviť a tak som sa započúvala. Sledovala som displej, ktorý zobrazoval cestu, vinúcu sa krajinu pred nami, bočné cesty,...pumpy, dokonca reštauráciu, ktorú sme míňali.

V okamihu, keď som mala pocit, že ideme rýchlejšie ako bola povolená rýchlosť, Barbara zabublala. 

„Hm, dobrá si, aj rýchlosť meriaš" vyslovila som nahlas s uznaním smerom k Barbare. A ona hrdo pokračovala ďalej: 

„Vpredu držte sa vľavo a potom sa držte vpravo!"

„Po 100 metroch odbočte vpravo na diaľnicu!"

„Odbočte vpravo na diaľnicu!"

Odbočili sme a Barbara stíchla. Na diaľnici som už mohla rozprávať ja a tak som zisťovala od muža podrobnosti o prístroji, ktorý nám visel na prednom okne.

GPS (Global Positioning System)  je systém využívajúci signály z viacerých satelitov na presnú lokalizáciu snímača GPS. Komerčné systémy pracujú s presnosťou niekoľko málo metrov. Vo väčších mestách, napr. v Bratislave, je možné určiť ulicu, č.domu. V menších obciach len hlavné ulice. Západná Európa je pokrytá lepšie ako mestá strednej a východnej Európy....a sypal ako z rukáva ďalšie technické údaje, ktoré mi až tak veľa nepovedali. Duchom som sa odpojila a rozmýšľala som po svojom. 

Je zaujímavé, že hlas, ktorý naviguje je ženský. Ktovie prečo iba jeden, hlas je k dispozícii? Šofér, či chce alebo nechce musí byť verný iba Barbare. A moje myšlienky sa posúvali ďalej. A prečo sú ženy diskriminované. Veď ako šoférka by som si tiež chcela pustiť nejakého Kena alebo Jožka, ktorý by ma sprevádzal v ťažkých chvíľach na cestách....

Z úvah ma vyrušila Barbara. Počúvala som jej presne a jednoznačné príkazy, ktoré navigovali manžela po Bratislave. Pohybovali sme sa mestom bez stresu, bez máp, ktoré padajú z mojich kolien spolujazdca.

„Po 200 metroch dostali ste sa do Vášho cieľa" zazneli posledné Barbarine slová na tejto ceste.

„Barborka, kedykoľvek príď medzi nás." pochválila som ju nahlas. 

 „Tento manželský trojuholník beriem." dodala som len tak pre seba. Barborka nám priniesla skutočne novú kultúru cestovania. Už sa teším, keď s ňou vyrazíme do veľkého sveta. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Beblavý a spol. ukončili blokádu parlamentu

Premiér Pellegrini odsúdil konanie šestice z koalície PS-Spolu.

Streľbu pred dvoma barmi v nemeckom Hanau neprežilo deväť ľudí

Podozrivého našli mŕtveho v byte, spolu s ďalšou osobou.

Cynická obluda

Danko v Slobodnom vysielači

Danko dostal možnosť sa krásne opustiť pred jemu primeraným publikom. A tak začal hovoriť o mužoch a ženách.


Už ste čítali?