Sny o lietaní I.

Autor: Veronika Bahnová | 21.1.2008 o 13:22 | Karma článku: 10,82 | Prečítané:  7027x

Znovu som lietala. Rozbehla som sa, odrazila od zeme a vzlietla do výšok...

 © Veronika Bahnová

Moje sny o lietaní ma sprevádzajú od detstva. Na rozdiel od vtákov, ktorí roztiahnu krídla a mávajú, ja začnem plávať vzduchom. Nemávam rukami ale používam plavecký štýl ako žaba, (teda prsia). Je zaujímavé spomínať, kam všade som za tých pár desiatok rokov zaletela.  

Sny, v ktorých lietam, som si najprv vysvetlila tak, že mi asi nahovárajú aby som sa naučila skutočne lietať. A keďže vtákom som sa nemohla stať, tak som sa prihlásila do leteckého klubu. Zúčastnila som sa na teoretických prednáškach a absolvovala som výcvik zoskoku padákom. Teóriu lietania som nepochopila. Dynamika letu v podobe vzorcov mi nič nehovorila. Môj prvý zoskok padákom bol aj posledným, pretože som pristála na kostrči a bolesť v týchto miestach cítim doposiaľ, vždy pred zmenou počasia. Záver bol jednoznačný. Neukončila som letecký výcvik. Nikdy som sama nevzlietla.  Svoj sen, ako skrytú túžbu riadiť vzdušné stroje, som nesprávne pochopila. 

Sny, v ktorých lietam, resp. plávam ako žaba vzduchom, pokračovali. Svojim snom som nerozumela naďalej a po neúspešnom pokuse naučiť sa lietať som sa o to dlho ani neusilovala. Veď načo aj, ráno sen prekryli nové udalosti reálneho života a tak nebol dôvod, často ani čas a chuť sa k tomu vracať. 

Časom som si uvedomila, že frekvencia lietania sa zvyšuje. Sny boli veľmi živé a boli spojené s emóciami, ktoré sa v sne intenzívne hlásili. Často mi búšilo srdce ako zvon, ktorý ma zobudil. Problém bol, že keď som sa zobudila, zabudla som mnohé, čo sa odohralo v sne. Ostala len spomienka na lietanie a neurčitý pocit, že som „prežila“ čosi veľmi dôležité.  Ale čo to bolo? Čo sa vo mne odohrávalo? A prečo práve v sne? Otázok bolo viac ako dosť. Napokon som sa rozhodla odhaliť, čo mi sen nahovára.  

Začala som  tým, že keď som sa zo sna o lietaní zobudila, venovala som pozornosť tomu, aby som si vybavila, čo najviac scén. Občas sa sen odohrával v uzatvorenom priestore miestnosti a inokedy v otvorenom priestore. Niekedy bolo pekné a inokedy zlé počasie. Niekedy sa dej odohrával ráno, naobed, alebo večer. Tieto parametre sna sa striedali a neodhalila som v tom žiaden systém. Ale ľudia sa objavili vždy, v každom sne o lietaní. Niekedy to bol jeden človek, niekedy skupina, niekedy dav. Čím viac sa ku mne približovali alebo ja k nim, tým intenzívnejšie som prežívala napätie a potrebu vzlietnuť, uniknúť, dostať sa preč z ich dosahu. Paradoxne práve vtedy akoby to nešlo.  Tie chvíle predtým boli „pekelné“, nie a nie vzlietnuť až do posledného okamžiku. Je zvláštne, že sa mi to vždy v poslednej chvíli podarilo. Vzlietla som a odletieť vysoko a ďaleko preč. 

Venovala som  pozornosť svojim snom i naďalej. Okrem tohto typu sa objavovali aj iné scenáre snov o lietaní, ktoré neboli spojené s napätím, s úzkosťou, s búšením srdca. Naopak moje lietanie sa v sne naštartovalo v okamžiku radosti. Keď som vyletela, dlho som  krúžila nad hlavami ľudí. Niektorí sa na mňa pozerali, niektorí skúšali vzlietnuť, niektorí si ma nevšímali. Cítila som sa slobodne občas som priletela bližšie, občas sa vzdialila, občas...

Zistila som teda, že lietanie mám skutočne viazané na ľudí. Sen akoby doťahoval niečo, čo som si v kontakte s ľuďmi nestihla uvedomiť.  Presunula som preto pozornosť z obsahu snov do reálneho života. Pozorovala som ako fungujem s ľuďmi a dozvedela som sa mnohé veci o sebe, ktoré sa mi vyjavili ako zvláštne paradoxy. A chcela som im porozumieť.

...pokračovanie

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?