reklama

Samopalom na mňa mierili – sny o lietaní III.

„Sedíme a popíjame kávu v útulnej kaviarni v Po.... Ohlušujúce zvuky streľby zo samopalu nás prinútili utekať rýchlo do bezpečia. Narážali sme jeden do druhého. Niektorí ľahli na zem, rukami si chránili hlavy. Iní ostali bez pohnutia stáť paralyzovaní strachom...“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (43)

Písal sa rok 1970.

Končil letný semester. V zátoke pri lodenici sme trénovali indiánsky obrat na kajakoch. Bol súčasťou zápočtu z telesnej výchovy na vysokej škole. Milanovi sa darilo. Raz dva bol pod vodou a hneď nad vodou. Ivan a ja sme so závisťou pozerali. Dokázala som sa prevrátiť do vody ale druhú fázu, odraz s pádlom a vynorenie som nezvládala. Vždy keď sa mi zavrela hladina nad hlavou, inštinktívne som sa snažila zbaviť pádla a kajaku. Neviem koľko krát som vyplávala nad hladinu lapajúc po vzduchu. Neviem koľko krát sme prevracali môj kajak a naháňali pádlo plávajúce dolu Dunajom. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol krásny deň. Slnko sa kĺzalo po hladine ramena Dunaja. Ivan zahlásil, že už ho nebaví dobrovoľne sa topiť. Milan navrhol rýchlostnú kanoistiku. Odušu sme pádlovali dunajským ramenom a potom zadýchaní nechali plynúť naše lode rozbehnutým smerom. Ocitli sme sa na miestach, kam som sa ešte nikdy nedostala. Boli sme bližšie k Viedni. Unavená som zatiahla kajak k brehu. Nastavila som tvár a telo slnečným lúčom sledujúc dva kajaky pokračujúce v plavbe. Voda sa vinula okolo brehu. Vysoko nado mnou leteli vodné vtáky. Ležala som v tráve a vychutnávala som si fantastický pocit voľnosti a slobody.  

Vyrušil ma rachot a jeho ohlušujúca ozvena. „Čo to je?“ otvorila som oči. Na hladine sa objavili kajaky. Milan s Ivanom sa rýchlo blížili a kývali na mňa pádlami. Rachot sa ozval druhý krát. Konečne sa mi ho podarilo lokalizovať. Na brehu oproti, so samopalom v ruke, na nás mierili dvaja príslušníci pohraničnej stráže. Vhupla som do lode a pridala sa k chalanom. Muži na brehu dávali jasne najavo, aby sme pristáli na ich strane brehu. Samopal sa ozval tretí krát a mne už nebolo do smiechu. Zabrala som ako sa dalo, aby som splnila pokyny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Prekročili ste hranicu! Ste v pohraničnom pásme!“ oznamovali príslušníci „Vytiahnite lode na breh a choďte!“ ich príkazy zneli nekompromisne. Kráčali sme chodníkom v mokrých plavkách pred mužmi, ktorí mierili na nás samopalom. Nastúpili sme do „zeleného antona“. Ešte stále som nevedela, či sa mám smiať alebo sa báť. Pokukovala som na Milana a Ivana hľadajúc oporu. V ich očiach som našla neistotu, rovnakú akú som prežívala ja.  Vyložili nás v Dúbravke. Samopaly boli stále v pohotovosti. Vstúpili sme do kancelárie, kde nás po jednom vypočúvali. Podpísala som protokol z výsluchu, ktorý začínal slovami: „Zadržaná ... sa pokúsila prekročiť hranice...“ Viac si nepamätám, strach mi vymazal pamäť. K lodenici sme odkráčali ulicami Dúbravky naboso a len tak v plavkách. Milan prerušil mlčanie: „ Som zvedavý, kedy nás vyhodia zo školy... “  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledovali dni plné úzkosti, spánok s nočnými morami. Vždy, keď som chcela vyletieť narazila som do múru, ktorý rástol a rástol a ja som už nemala síl ho preletieť. Padala som z výšky dolu a budila sa s búšiacim sa srdcom a hrôzou v očiach do tmy izby. Ten múr som nikdy nepreletela.

Prišlo predvolanie aj s rodičmi. Školu som dokončila. Západnú hranicu som prekročila až o dvadsať rokov. Milan to skúsil skôr. Našli ho vraj utopeného na brehu Dunaja, kdesi za Viedňou. 

Píše sa rok 2008. Sedíme a popíjame kávu v útulnej kaviarni v Po..... Ohlušujúce zvuky streľby zo samopalu nás prinútili utekať rýchlo do bezpečia. Narážali sme jeden do druhého. Niektorí ľahli na zem, rukami si chránili hlavy. Iní ostali bez pohnutia stáť paralyzovaní strachom...  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...A potom dni plné úzkosti, spánok s nočnými morami. Vždy, keď chcem vyletieť narazím do múru, ktorý rastie a rastie a ja už nemám síl ho preletieť. Pád z výšky dolu, prebudenie s búšiacim sa srdcom a hrôzou v očiach do tmy izby.

Tento múr, múr moci, ktorá drží zbraň, asi nikdy nepreletím...

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu