Frizske ostrovy - romantické Holandsko V. časť

Autor: Veronika Bahnová | 19.7.2008 o 21:58 | Karma článku: 11,64 | Prečítané:  6607x

Jednou z najkrajších oblastí Holandska sú bezpochyby Západofrízske ostrovy Texel, Vlieland, Terschelling, Ameland a Schiermonnikoog. Každý z ostrovov je vraj trochu iný ale každý je nezabudnuteľný svojou atmosférou. Z jednej strany sú to úžasné pohľady na Severné more a z druhej strany na Waddenzee, ktoré vytvára výborné podmienky pre život rôznych druhov rýb, vtákov, dokonca tuleňov a preto patrí do chránenej prírodnej oblasti. Bolo ťažké rozhodnúť, napokon vyhral Ameland, pretože je menej známy a menej navštevovaný.

B_00_mapa.jpg

Z Nord Holland sme dorazili podvečer do prístavneho mestečka Holwerd. 

B_01_hotel.jpg

Hotelové ubytovanie je mimo sezóny dostupné a relatívne lacné od 60-80 Euro za dvojposteľovú izbu s príslušenstvom a raňajkami. Odporúčam objednávať si ubytovanie cez internet, v súčasnosti je ponuka slušná, výjde to lacnejšie a je to isté. Všetky hotely, ktoré sme si po ceste okolo Holandska zaistili boli slušné. Obyčajne to bol hotel rodinného typu. Majiteľ nás osobne ubytoval. Bol o turistických atrakciách v danej oblasti informovaný, takže vedel poradiť.

B_02_hotel.jpg

Už som písala o tom, že domy majú veľké okná. Zvonku je to čarovné, ale iný pocit som mala, zvnútra. Napr. ak sedíte na toalete, tak je nádherný výhľad do ulice, ale aj na vás z ulice! Ak zatiahnete závesy, tak sa stratí pohľad na vás ale aj von. No proste, je to iné ako u nás. Iba v tomto hotelíku som sa stretla s tým, že toalety majú takýto výhľad. Obyčajne sú to samostatné uzatvorené miestnosti so sprchovacím kútom alebo vaňou.

B_03_hotel.jpg

Podobne aj v izbe sú okná nízko. Takže, keď ležíte na posteli, dá sa vidieť von oknom, ale aj na vás dnu. Tentokrát sme boli unavení, ľahli sme do postele a neriešili, kto koho lepšie vidí.

B_04_hotel.jpg

Ráno nás zobudil východ slnka na zarosenom okne. Pobalili sme sa a čo najrýchlejšie naraňajkovali, aby sme stihli prvý trajekt na ostrov.

B_05_trajekt.jpg

Už som viackrát písala, že bicykel je najobľúbenejší dopravný prostriedok Holanďanov. Ako vidieť na trajekte, okrem dvoch, troch kamiónov nastúpili samí cyklisti a pár peších obdivovateľov prírody. 

B_06_trajekt.jpg

Pohľad na oblohu cez anténu trajektu naznačuje pekný deň.

B_07_trajekt.jpg

Opúšťame pevninu a vydávame sa do neznáma.

B_08_deti_cajky.jpg

Asi hodinovú cestu nám spestrili školáci, ktorí sa zabávali s čajkami.

B_09_deti_cajky.jpg

Kŕmili ich a čajky nalietavali na nich. Deti mali z toho obrovskú radosť a čajky možno tiež.

B_11_deti_cajky.jpg

a pre mňa to bol zaujímavý pohľad na čajky

B_10_deti_cajky.jpg

ale aj na deti,..boli podobné ako naše, zasnené ale i veselé

B_12_trajekt.jpg

Cesta rýchlo ubehla a už vidíme ostrov. 

B_13_ameland.jpg

Najprv ako úzku čiaru naznačujúcu pevninu

  B_14_ameland.jpg  

A potom malý prístav pre trajekty a rybárske lode.

B_15_bicykle.jpg

Ostrov sa dá najlepšie poznávať na bicykli a ostrovania sú na to prispôsobení. Na mnohých miestach sa dá požičať aj vrátiť bicykel. Vybrali sme si tento dopravný prostriedok hneď v prístave a vydali sme sa na celodenný výlet, netušiac, koľko sa nám podarí prejsť.

B_16_trasa.jpg

Začiatok bol skvelý. Dobre upravená cyklodráha. Silný vietor nám dul do chrbta. My sme sa kochali pohľadom na Waddensee a bicykel išiel takmer sám na veterný pohon.

B_18_trasa.jpg

Počas cesty sme si všimli stanovištia s pumpami na rýchly servis.

B_17_trasa.jpg

A pokračovali sme ďalej.  

B_19_zachranari.jpg

Dostávame sa na miesto pomníku rybárskym záchranárom.

B_19_zachranari_01.jpg

Záchranári pomáhali vyťahovať lode z bažín pomocou koní. Nezvyklé ale možné, pretože v týchto miestach je rýchly  odliv. Lode často boli vyhodené silným vetrom na plytčinu.

B_21_trasa_vtaci.jpg

Odlivy, ktoré odkrývajú pobrežie, Amelandu prinášajú mnoho potravy pre vtákov.

B_22_trasa_vtaci.jpg

V týchto častiach žije asi 60 druhov operencov. V čase, keď sme tam boli, práve hniezdili...

B_23_trasa_vtaci.jpg

...a tak sme si spolu s ostatnými užili ich nálety.

B_24_trasa_vtaci.jpg

...mali sme možnosť vidieť ich v rôznych polohách letu priamo nad nami

B_24_trasa_vtaci_01.jpg

...a riadne pri tom škriekali.

B_25_trasa_vtaci.jpg

Pravdou je, že turistov bolo málo, a preto nenarušovali prirodzené potreby vtákov.

B_25_trasa_vtaci_01.jpg

Vzlietli a opäť sadli a tak boli spolu s ovcami súčasť koloritu tohto miesta.

B_27_trasa_vnutrozemie.jpg

Po cca 10 km, prechádzame na opačnú stranu ostrova. Cyklotrasy sa menia na piesčité. Prechádzame dunami  raz hore a potom dolu. Vietor sa obrátil proti nám a tak cesta začína byť náročnejšia.

B_28_rybar_01.jpg

Zastavujeme sa v starom rybárskom mestečku Oosterlaan.

B_28_rybar_02.jpg

Prechádzame uličkami, podobne ako táto rodinka cyklistov. Otec a mama s ratolesťami a starí rodičia.

B_28_rybar_03.jpg

Zaznamenávame do pamäti atmosféru ale i podobu starých domov rybárov. Jemné doplnky vidieckej architektúry

B_28_rybar_04.jpg

A jej malé umelecké zátišia.

B_28_rybar.jpg

V tejto oblasti žili lovci veľrýb, o čom svedči múzeum: Vystavená harpúna a okolo veľrybie kosti.

B_29_cintorin.jpg

Neďaleko je kostol a okolo neho cintorín. Náhrobky sú zo života rybárov.

B_29_cintorin_01.jpg 

A mnohé z nich sú postavené tak, že jeden je väčší a druhý menší, zrejme tak stoja vedľa seba do kameňa navždy zakliatí muž a žena.

B_33_trasa_duny.jpg

A po oddychu cesta späť, cez piesok, proti vetru ďalšie kilometre.

B_33_trasa_duny_01.jpg

Nohy sú už unavené, horúce slnko odčerpáva sily a vodu z tela. Opäť sadáme a chvíľku sa kocháme pohľadom na more.

B_31_trasa_duny.jpg

A potom opäť duny,

B_30_trasa_duny.jpg

A potom opäť piesok,

 

B_34_trasa_duny.jpg

a potom opäť duny zarastené stepnou trávou.

B_35_trasa_duny.jpg

Občas z duny vykukne strecha domu, hotela

B_36_more.jpg

Cesta končí tam, kde začala, a namiesto vody prechádzame okolo odhaleného bahna. Rybárova žena vykopáva červíky pre muža,  ktorý sa zrejme ráno vydá na ryby. Domáci sa zabávajú prácou a turisti...

Mnohí práve v týchto končinách holdujú  Wadlopenu – teda prechádzke po wattoch. Pri odlive sa obnaží slané bahno natoľko, že sa dá po ňom prejsť z ostrova na pevninu alebo naopak. Na mnohých miestach je treba sa v bahne brodiť a na  mnohých miestach prechádzať morskou vodou po kolená i viac hlbokou. Ako to končí? Ak je dobrý sprievodca, tak obyčajne pre turistov je to adrenalín, pocit uspokojenia z cca 15 km túry v bahne a v slanej vode za necelých desať euro, ktoré zinkasuje sprievodca.

B_36_more_01.jpg

Toto dobrodružstvo sme si odpustili, stačilo mi pokochať sa štruktúrou bahna.

B_36_more_02.jpg

Nalodili sme sa na trajekt a ten známou trasou, teraz už lemovanou odhalenou plytčinou, nás previedol na druhý breh.

B_36_more_03.jpg

Deň končí za nádherného západu slnka nad morom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?