Príbeh ako z rozprávky - romantické Holandsko VII. časť

Autor: Veronika Bahnová | 31.7.2008 o 8:19 | Karma článku: 9,59 | Prečítané:  3698x

Flevoland je najmladšou provinciou Holandska. Vznikla vysušením Zuidersee, na základe rozhodnutia vlády z roku 1918. Postupne vznikali rozsiahle oblasti poľnohospodárskej pôdy. S pribúdajúcim obyvateľstvom sa tu v rokoch 1968 začala výstavba obytnej a hlavne priemyselnej zóny. A tak časť prirodzeného ekosystému sa menila aby napĺňala potreby ľudí...

Príbeh ako z rozprávky sa začal tým, že prišiel čarodejník a čarovnou paličkou zmenil plány človeka. Ako? Nuž v dôsledku ropnej krízy a ekonomickej recesie, chýbali peniaze. Práce medzi priemyselnými centrami miest Almere a Lelystaad sa zastavili. Príroda využila túto príležitosť a vyvíjala sa vlastnou cestou. Cestou, ktorú možno nikde inde v modernej Európe nemala šancu prejsť. A tak vznikla  Oostvaardersplassen, svetoznáme územie bažín (močiarov, mokradí), ktoré sa rozprestiera na rozlohe asi 6000 hektárov. Kým sa v parlamente jednalo o tom, či ďalej pokračovať vo výstavbe priemyselnej zóny alebo nie, príroda začala existovať podľa vlastných pravidiel. Len 50 km od zaľudneného Amsterdamu vzniklo územie jazier, bažín, prerastených tŕstím. Územie vŕbových pralesov ale i lúk. Územie vtákov a divej zveri. 

Toto prostredie má význam nielen lokálny ale aj v medzinárodnom meradle, pretože sa stáva dôležitou zástavkou pri migrácii vtákov medzi polárnym kruhom a rovníkom. Žijú tu mnohé druhy vtákov prechodne ale i natrvalo. Volavka, divoké husi, kormorán, labute, orly, ibis,...Okrem vtákov sa tu pasú divoké kone, stáda jeleňov a laní, voľne pasúci sa dobytok, túry,...líšky.

Rozprávka má dobrý koniec, pretože dnes už nik neuvažuje o zmene tohto prostredia na priemyselnú zónu. Naopak Oostvaardersplassen sa stala prírodnou rezerváciou, kde hlavné slovo má príroda a človek zasahuje iba v nutnom prípade. 

Keďže je to bažinatá oblasť, nie je turistom dostupná všade. Sú však turistické cesty, ktorými sa dá prejsť a zažiť kus divokej prírody a vychutnávať vtáčí život od rána do súmraku.  A túto šancu sme si zobrali i my a strávili sme niekoľko hodín v tomto prostredí.

B_00.jpg

Sme blízko Lelystadu, správneho strediska tejto provincie. Vzniklo na vysušenej pôde a je významným priemyselným a obytným celkom.

B_46.jpg 

Jeho nábrežie je upravený kamenný val a dlaždice , po ktorom sa prechádzajú vodné vtáky a občas sa zrania, keď sa im nohy dostanú medzi dlaždice.

B_01.jpg

Len pár kilometrov ďalej je to inak. Víta nás informačné stredisko a tabuľa oznamujúca, že sa nachádzame v prírodnej rezervácií Oostvaardersplassen.

B_02.jpg

Vchádzame do divočiny. Vŕby sa tu množia veľmi rýchlo. Občas ich treba umelo preriediť aby nebránili pohybu divokej zveri a letu vodných vtákov.

B_02_.jpg

Všade neskutočné ticho, takže keď vedľa nás čosi šuchlo, namierili sme fotoaparáty tým smerom a tu je výsledok.

B_03.jpg

Tŕstie je dôležitou súčasťou mokradí (bažín). Dobre sa mu tu darí vo vlhku a na rašelinovom podlaží.

B_11.jpg

Tvorí obydlie a prirodzený úkryt pre vodných vtákov, zvlášť počas hniezdenia. Náš pohyb vyvolal krik, ktorý signalizoval, zrejme pre mladé, nebezpečenstvo a súčasne mal upútať našu pozornosť na dospelého vtáka.

Husi spásajú mladé výhonky tŕstia a tým regulujú neúmerné prerastanie tŕstia v tomto prostredí. Teda aj v tomto prípade fungujú prirodzené mechanizmy krajinotvorby.

B_04.jpg

Aby turisti čo najmenej vyrušovali vtákov pri pozorovaní ich života v prirodzenom prostredí, sú na ceste vybudované kryté stanovištia s "kukaňami" do voľnej prírody. Sú ukryté v húštine z vŕb a tŕstia.

B_05.jpg

Cez kukaňu je takýto výhľad do okolia

B_06.jpg

Chvíľu sme pozorovali dvorenie kačíc. Kričali po sebe ako manželia po x-rokoch :-)

B_07.jpg

A predvádzali sa ako lovia potravu,...

B_08.jpg

Vyšli sme von a vyrušili sme divé husi

B_09.jpg

Cestou ďalej sme mali šťastie na tohto dlhonohého vtáka

B_10.jpg

Ale tiež nás rýchlo zbadal, rozkričal sa a vzlietol do diaľav

B_12.jpg

Podobne ako divé husi, ktoré nám prelietavali nad hlavami v rôznych útvaroch.

B_13.jpg

A sme pri ďalšej "kukani", tentokrát aj so strechou. 

B_14.jpg

Prechádzame k nej za zvukov žabieho spevu

B_15.jpg

A tu je "kukaňa" zvnútra. Úzke priezory na pozorovanie. Sedadlá a stojany na fotoaparáty. Pre vyšších je to pohodlné miesto na pozorovanie. Mojich 164 cm však bolo málo a tak som kľačala na bidielku aby som čosi videla. 

B_16.jpg

Sledovali sme vzlety

B_17.jpg

a pristávanie husí

B_18.jpg

Vo vode pláva zrejme dostatok rýb

B_19.jpg

A opäť prelety v menších kŕdľoch

B_21.jpg

Niektorý zaostáva za ostatnými. 

B_20.jpg

Niektorí vtáci jednoducho nežijú v kŕdľoch a tak letia ako sólisti

B_22.jpg

Jemný zvuk upútal našu pozornosť na malého brodivca.

B_23.jpg

Dvoril sa dáme svojho srdca rôznymi vývrtkami, preletmi a hlasitým prehováraním. Dáma dlho oddolávala. Žial nedočkali sme sa toho ako dvorenie dopadlo. Ale nevadí, je to aj tak ich intímna záležitosť .

B_24.jpg

A opäť húfny, neusporiadaný prelet nad našimi hlavami. 

B_25.jpg

Na hladine sa kŕmila ladná labuť

B_26.jpg

Pred nami je pár volaviek. Jedna sa rozhodla letieť a druhá vyčkáva, či jej hrozí nebezpečenstvo

B_27.jpg

Napokon vzlietne aj ona...

B_30.jpg

Na veľkých vodných plochách brázdia plachetnice.

B_31.jpg

Vtáky si zrejme na ne zvykli.

B_28.jpg

Prelietavajú pokojne popri nich.

B_40.jpg

Pomaly sa zvečerieva,... posledné zábery

B_41.jpg

posledné pohľady

B_42.jpg

posledné prelety a je čas odísť.

 B_100.jpg

Vydávame sa na ďalšiu cestu. Vedie pod "aquamostom". Je to zvláštnosť, ktorú som poprvé videla tu. Nad cestou viedol vodný kanál v koridore, ktorý vytvoril človek aby nenarušil tok rieky...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?