Dlhé ranné tiene, slnkom presvetlená hora a nad ňou dramatická obloha...
Listy opúšťajú konáre stromov...
Aby zasypali chodník pod ich alejou...
Keď sa vietor prudko priženie, listy sa zdvihnú vysoko k oblohe...
Potom opäť stromy stíchnu a dovolia lúčom slnka oprieť sa o ich listy...
Keď sa ich dotkne vánok opäť listy opúšťajú stromy...
A padajú na osvetlenú lúku s dlhými tieňmi
Alebo sa preháňajú oblohou s veternou oporou
Obloha otvára oči a tak trochu sa mračí, keď zbadá tancujúce listy, ktoré sa k nej snažia priblížiť...