Slovensko v Európe - Vodné mlyny Oblazy

Autor: Veronika Bahnová | 15.5.2009 o 12:32 | Karma článku: 12,76 | Prečítané:  6821x

Vodné mlyny boli súčasťou života ľudí na území Slovenska.  Využívali  energiu tečúcej vody na mletie múky, na pílenie a spracovanie dreva, podobne ako v mnohých iných krajinách Európy. Napr. veterné mlyny sú vnímané ako významný symbol histórie Holandska. Ale je rozdiel v prístupe k mlynom na Slovensku  a v Holandsku. Veterné mlyny sa udržujú vďaka štátnym dotáciám, sponzorským darom a následne i turizmu. Naše mlyny sú odkázané predovšetkým na  dobrú vôľu a nadšenie  dobrovoľníkov.

Lokalita Mlyny OblazyLokalita Mlyny Oblazymapa : http://liptov.sk/oblazy/

Príkladom  úsilia dobrovoľníkov sú aj mlyny ležiace v kotline Oblazy. Oblazy sa nacházajú v malebnej Kvačianskej doline pri sútoku troch potokov Borovianky, Ráztočianky a Hutianky. Tu vzniká rieka Kvačianka, ktorá má dostatočný prietok vody na roztočenie kolies mlynov. Práve preto na tomto, i keď odľahlom mieste, boli postupne vybudované tri mlyny.  

Horný "gejdošovský" mlyn bol postavený v prvej polovici 19. storočia, obcou Sviňarky a postupne sa na ňom vystriedali rôzni užívatelia a majitelia. Najdlhšie tu bývali manželia Gejdošovci. Mleli múku z ovsa a jačmeňa. Muž popri tom vyrábal drevené šindle na strechy, žena šila šaty. V tomto čarokrásnom, ale pravdepodobne aj drsnom prostredí, vychovali 5 detí. Pani Gejdošová tu žila až do roku 1977 sama. Starala sa o mlyn, hospodárstvo ďaleko od civilizácie a politiky.

Dolný "brunčiakovský" mlyn bol postavený tiež v prvej polovici 19. storočia, obcou Veľké Borové a neskôr ho predala Františkovi Brunčiakovi z Kvačian. Ten rozšíril pôvodný účel mlynu o ďalšiu funkciu. A tak okrem múky sa využíval ako gáter na pílenie dreva.

Tzv. “tretí mlyn” slúžil ako furmanská krčma, ktorá  bola v roku 1944 ustupujúci fašistickými vojskami podpálená a odvtedy už nik o ňu neprejavil záujem.

Keď mlyny opustili ich majitelia, tak začali chradnúť. Profesionálni pamiatkari sa o ne nestarali, preto nastúpili dobrovoľníci zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a pamiatok aby ich zachránili, teda horný "gejdošovský" i dolný "brunčiakovský" mlyn.

V súčasnosti sú oba mlyny funkčné.  Horný mlyn je majetkom Slovenskej agentúry životného prostredia. Dolný mlyn je majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Mlyny boli vyhlásené za kultúrne technické pamiatky a sú zapísané v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

Mlyny sú voľne prístupné. Dolný mlyn je funkčný a v čase našej návštevy sme si ho mohli prezrieť. Horný mlyn bol zatvorený a nefunkčný. Podľa Martina Petráša, ktorý nás po dolnom mlyne sprevádzal, je dôležité aby sa mlyn stále točil, pretože voda ho konzervuje a predlžuje jeho životnosť.  Na dolnom mlyne sa preto striedajú strážne služby z radov dobrovoľných ochranárov, aj kvôli stráženiu objektov a usmerňovaniu turistov, ktorých je na mlyne stále viac. Dolný mlyn je obývaný aj cez zimu ale stále je dopyt po dobrovoľníkoch, ktorí by objekt strážili a sprevádzali turistov. V čase našej návštevy sme videli ako na mlyne dobrovoľníci žijú a pracujú.

Už teraz, podľa mňa, sú mlyny európskou raritou:

1. Svojou históriou vzniku a reálneho života ľudí

2. Spôsobom rekonštrukcie a oživenia funkcie mlynov

3. Umiestnením v krásnom prostredí Kvačianskej doliny a jej prepojenia na turistické trasy do Prosieckej doliny


Na rozdiel od Holandska však chýba profesionálny prístup k ich využitiu nielen ako turistickej príťažlivého miesta ale i miesta, ktoré sa uživí ekonomickým prínosom z turizmu.

Idea do budúcnosti existuje. Podľa  Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny," Oba mlyny by mali slúžiť ako prírodné múzeum, teda živé, obývané, ale neuzatvorené pred turistami, a to pod patronátom profesionálnych ochranárov z Liptovského Mikuláša a dobrovoľných z Bratislavy." Aby boli profesionálnymi, na to treba peniaze a tie sa zatiaľ, resp. ešte stále sa nenašli.

Pár dokumentárnych fotografii:

B_01.jpg

Kvačianska dolina medzi Chočskými vrchmi

B_02.jpg

Mlyny Oblazy a rieka Kvačianka

B_03.jpg

Horný "gejdošovský" mlyn

B_04.jpg

Dolný "brunčiakovský" mlyn

B_05.jpg

Práca dobrovoľníkov pri dolnom mlyne

B_10.jpg

Okenice horného mlyna

B_17.jpg

Koleso horného mlyna, keďže nie je v prevádzke, drevo už začína hniť

B_18.jpg

Koleso dolného mlyna odoláva poškodeniu, pretože je neustále v prevádzke vďaka dobrovoľníkom

B_19.jpg

Prevody kolies mlyna

B_21.jpg

Plne funkčný gáter

B_20.jpg

Píla je v prevádzke, spracováva drevo pre potreby ďalšej rekonštrukcie

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Psychiater Hašto: Rumunské siroty sú príkladom, čo sa stane dieťaťu bez puta s matkou

Jozef Hašto vysvetľuje, ako vzniká väzba matky a dieťaťa.

Letanovská: Odpor voči Remišovej rastie. Stráca podporu kľúčových ľudí

V strane podľa odchádzajúcej členky prebieha diskusia o výmene líderky.


Už ste čítali?