reklama

Ako som na vláčik sadla

Už dávno som sa chystala obnoviť moje spomienky na prázdninové cestovanie vlakom. Na vystrčenú hlavu z okna, vetrom rozstrapatené vlasy a tak trochu úzkosť z toho, či najbližší stĺp mi zasiahne vystrčenú ruku alebo nie. Napriek všetkým upozorneniam typu "eperikoloso sporgersi!", bláznivo rada som sa vykláňala z okna idúceho vlaku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Najkrajšie boli zákruty, v ktorých sa vlak predviedol v celej svojej dĺžke a hadil sa v krajine. Iba jeden moment ma prinútil zavrieť okno a to blížiaci sa tunel. Úprimne som sa bála, keď vo vagóne nastala úplná tma. Tichučko som sa chúlila na sedadle a čakala na prvý záblesk svetla. Potom som opäť otvorila okno a sledovala krajinu delenú stĺpmi popri trati ako okienka kinofilmu.

Ešte si pamätám na žeravé iskry letiace v kúdolí dymu z parných rušňov. Spomínam si na typické "trúbenie", keď sme prichádzali k železničnému priecestiu a hneď za tým na zvuk zatvárajúcich sa rámp. Nedá sa zabudnúť na obrovské lány dozrievajúceho chleba. Poľné chodníčky vinúce sa popri trati.  Kráčajúcich dospelých s kosami, na deti bežiacimi za vlakom. Mávali a kričali kým im sily stačili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestovali sme málo a možno preto som ako dieťa bola vždy vzrušená atmosférou na železničnej stanici. Všetci sa ponáhľali aby nezmeškali vlak a ponáhľali sme sa i my. Mama s taškami a jedlom. Ja zavesená na jednu z nich som sa nechala ťahať. Otec s kuframi a bratom v tesnom závese aby sme sa nestratili v tom dave a hluku. Usadili sme sa a keď sa mama s otcom upokojili, mohla som otvoriť okno a sledovať ľudí, počúvať hluk stanice s pravidelnými hláseniami o vlakoch prichádzajúcich. Mala som rada, keď sa rozhýbali vagóny odchádzajúceho vlaku na vedľajšej koľaji. Ako vo filme sa mi striedali príbehy za okienkami kupé. Postupne ako sa vlak rozbiehal, i dej filmu sa zrýchľoval až obrázky ostali rozmazané a napokon zmizli spolu s posledným vagónom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ostrý zvuk píšťalky sprievodcu prerušil moje spomínanie. Náš vlak sa dal do pohybu,...Vtedy rovnako ako dnes sa začalo malé prázdninové dobrodružstvo. Ľudia, pre ktorých je vlak každodenným dopravný prostriedkom do práce pospávali a iba občas hodili očkom po zvuku, ktorý ich pri driemotách vyrušoval. Cvakanie môjho fotoaparátu sa po chvíli zladilo s typickou pražcovou/podvalouvou uspávankou a tak sme si ja i oni toto ráno užili. Ja som fotila, užívala voľno s vetrom vo vlasoch. Oni dospávali, možno ich čakal náročný pracovný deň.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu