Rastú...

Autor: Veronika Bahnová | 3.10.2013 o 9:48 | (upravené 3.10.2013 o 10:02) Karma článku: 12,46 | Prečítané:  779x

Hmla zahaľuje cestu. Slnko ju krája a jeho lúče sa kúpu v rannej rose. Lúky na Záhorí sú posypané drobnými lesklými drahokamami. Vôňa ihličia a húb sa mieša a láka nás do útrob lesa. Trávy sa vypínajú za svetlom a premieňajú sa na zlatovlásky. Svetlo  opierajúce sa do dubových listov zvýrazňuje farby jesene. Drobné dubáky, kozáky, bedle,...vykukujú zo zeleného machu, z pod opadaných konárov stromu. Túlame sa lesom so sklonenou hlavou, pred každý úlovok si s pokorou kľakneme, kým ho odrežeme od podhubia a očistený vložíme do košíka. Jemný vánok preháňajúci sa medzi konármi dubov, zhadzuje oriešky pre popolušku. Padajúc dolu občas nám ťuknú do temena hlavy. Odrazia sa a pristávajú na mäkkom machu. Sprevádzajú nás zvuky lesného doktora ošetrujúceho koruny stromov. Hlava sa točí ako na kolotoči spolu s vrcholkami lesa, keď sa zahladím na oblohu. Posledný hríbik do košíka vkladám, veď stačí,... Je krásny slnečný deň, a les si ho užíva.

B_00.jpg

B_01.jpg

B_02.jpg

B_03.jpg

B_04.jpg

B_05.jpg

B_07.jpg

B_08.jpg

B_09.jpg

B_10.jpg

B_10_.jpg

B_11.jpg

B_11_.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič vyhral na celej čiare

Čo si premiér odmakal, dostal Pellegrini zadarmo.

Cynická obluda

Otestujme sa pre Milanka

Nie je pravda, že najnovšia celoplošná bambusiáda každého len naštve.


Už ste čítali?