K srdcu stromu
Cez hustú hmlu sa vnáram do chladnej náruče stromov. Opadané lístie vystiela chodník mojich krokov. Kvapky padajúcej hmly premokajú odevom, kým sa túlam lesom. Otáčam sa ku korunám stromov aby som našla svetlo prechádzajúce cez drobné kvapôčky. Žlté lístie odrážajúce svetlo pripomína slnko ponorené do útrob tmavého lesa. Padnuté telá stromov sa kĺžu po ramenách tých, ktoré ostali pevne stáť. Niektoré ostali stáť aj so srdcom vytrhnutým z hrude. Túlam sa a zaznamenávam genius loci lesa tohto rána.