reklama

2000 kilometrový „diaľničný tunel“

Ak sa chceme, čo najrýchlejšie presunúť autom po Európe z bodu A do bodu B, tak zákonite musíme prejsť systémom vzájomne prepojených diaľnic. Cestujem niekoľko krát v roku takmer tisíc kilometrov do bodu B a potom sa vraciam do bodu A. Niekoľkokrát do roka vchádzam do „diaľničného tunela“...ako šofér a ako spolujazdec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Iste ste už prechádzali diaľnicou. Iste ste si pochvaľovali, že je to fajn ak sa rýchlejšie dostanete do cieľa vašej cesty. Iste ste si pochvaľovali kvalitu diaľničných ciest. Sto kilometrov jazdy po diaľnici je príjemným spestrením cestovania. Na hodinku šliapnete na plyn, zaradíte päťku a autíčko sa rozbehne rýchlosťou o kúsok viac ako povolenou. Je príjemný pocit na hodinku sa plne zladiť s dychom vlastného auta a prepletať medzi ostatnými autami po krátkych slovenských diaľniciach.  

Trochu inak je to už kúsok pred Viedňou, kde sa dostanete do trojprúdovej diaľnice a spojíte sa s ňou po dobu desať a viac hodín. Keď som po prvýkrát nasadla do tejto rýchlodráhy nazvala som si ju „diaľničným tunelom“. Z jednej strany sa vedľa mňa pohybovala nekonečná kolóna kamiónov, z druhej strany si to švihali autá pre mňa neskutočnou rýchlosťou. V prvých okamihoch som nevidela oblohu, nevidela som nič iba predo mnou autá, za mnou autá, sprava kamióny, zľava rýchloautá...Cítila som sa ako v nekonečne dlhom diaľničnom tuneli, v ktorom som sa musela pohybovať podľa pravidiel okoloidúcich áut a netušila som ako sa z tohto tunelu dá dostať von. Ak som nedajbože spomalila, alebo som si trúfla pri predbiehaní vstúpiť do ľavého prúdu, tak intenzívne, niekoľkonásobné blikanie áut za mnou ma rozhýbalo do neočakávanej rýchlosti a neodkladne ma zaradilo znovu do stredného prúdu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvých dvetisíc kilometrov v diaľničnom tuneli moje telo bolo zaplavované adrenalínom. Zhlboka som dýchala a uvedomovala som si búšenie svojho srdca pri každom predbiehaní a ešte chvíľu potom. Každým kilometrom som si uvedomovala pravdu diaľnice: „cesta naspäť nemožná napred sa ísť musí.“ Vtedy som verila, že rovnako ako môj pud sebazáchovy funguje, tak funguje aj pud sebazáchovy okoloidúcich vodičov áut. Verila som, že prežijem/prežijeme. A tak som prešla svojou prvú cestu „diaľničným tunelom“ a každá ďalšia mi dovoľovala objavovať čosi nové na cestách po diaľniciach Európy.   Naučila som sa určovať si vlastné tempo jazdy. Postupne sa mi odkryla obloha a videla som východy slnka, oblohu jasnú, slnečná bez mrakov, alebo zachmúrená s mrakmi pripravenými rozpustiť sa do kvapiek dažďa, do lejaku, do snehových vločiek alebo hustého sneženia.   

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

      Videla som západy slnka a postupné zatmenie oblohy a na cestu mi svietili červeno-biele koráliky áut spojené niťou brzdových svetiel alebo lampióny svetiel áut idúcich predo mnou alebo za mnou.  

Obrázok blogu

 

Stau alebo zápcha, ak máte šťastie, tak vás zastihne iba raz. Vtedy niekoľkokilometrový úsek, ktorý sa dá prejsť za pár minút prechádzate hodinu a viac. Posúvate sa krokom a tak je čas sa pozrieť do tvárí ľudí, skrytých za okienkami svojich áut. Máte možnosť vidieť tváre mužov, pre ktorých sú diaľnice domovom. Z výšky na vás hľadia unavené oči vodičov kamiónov. Usmejete sa na nich a ich tváre sa zmenia na flirtujúcich chlapíkov. Konečne zmena...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na druhej strane sedia v BMW postarší manželia. Žena podriemkava a muž by si tiež doprial trochu oddychu ale nemôže. Posúvate sa ďalej a vedľa vás prechádza kombičko, vpredu muž a žena rozdávajúca obložené chlebíky deťom na zadných sedadlách. A idete ďalej a sprava na vás vyštekne hlava buldoga, nasávajúceho vzduch výfukových plynov áut. Brzda, jednotka, dvojka, posun stop,...jednotka, dvojka,...anonymne autá teraz majú svoje konkrétne tváre vodičov a spolujazdcov. Niektorí sa obzrú, niektorí sa usmejú, niektorí hladia sústredene dopredu,...napätí, uvoľnení,...každý po svojom prežíva čas zápchy.  Odkryla sa mi panoráma polí, lúk, lesov a hôr, ktorá má v priebehu roka vždy inú podobu. Už viem kde dozrieva hrozno známych odrôd vín. Už viem, kde sú údolia vrcholkov európskych veľhôr.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Naučila som sa odpočívať v sieti reštaurácií a kaviarní pri pumpách rozmiestnených v päťdesiat kilometrových vzdialenostiach pozdĺž diaľnic.  

Obrázok blogu

Každé z týchto miest má mnoho spoločné, dobré jedlá z domácej kuchyne ale aj menej chutné fastfoody, rýchlu obsluhu, príjemné toalety, sprchy. Každé z týchto miest je aj čímsi jedinečné, svojráznou výzdobou, detskými ihriskami, oddychovými miestami,...  

Obrázok blogu

Na jednom z týchto miest sú steny okolo schodov do priestorov toaliet vyzdobené starými fotkami ľudí, ktorí zakladali osadu, kde stojí teraz diaľnica. Je to akýsi pamätník, spomienka na časy a ľudí,...  

Obrázok blogu

Na cestu si vždy beriem „bedeker“, aby som si čítala o miestach, ktorými prechádzam. A tak už to nie je diaľnica ale je to kraj s konkrétnym názvom, mesto s konkrétnou históriou, kultúrou. Je pravda, že mojich dvetisíc kilometrov diaľničným tunelom mi trvá dlhšie ale už to nie je tunel, už to nie je iba diaľnica, už je to miesto, ktorým som prešla a tak trochu som privoňala jeho atmosfére.

Cesta po diaľniciach Európy je ešte stále adrenalínová. Rýchla a sústredená jazda je nevyhnutná. Pre mnohých je nezáživná a nudná. Pre iných poskytuje aj malé dobrodružstvá  Každý si z tohto miesta zoberie niečo iné. Je to proste Genius Loci (duch miesta) diaľnic.

Obrázok blogu

Foto: Veronika Bahnová

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu