Pomáhame nezištne ?

Autor: Veronika Bahnová | 25.11.2006 o 21:10 | Karma článku: 8,84 | Prečítané:  3006x

Prichádzajú dni, kedy sa čoraz častejšie budú skloňovať slová o „nezištnej“ pomoci. Dlhšie som uvažovala o tom, či má význam hovoriť o „nezištnej pomoci“ a či má význam dávať slovesu „pomáhať“ nejaké prívlastky. Existuje vlastne nezištné pomáhanie ?

Čas od času dávam bezdomovcovi 50-100 Sk, za časopis Nota Bene. Minulý rok som dala zimný kabát po manželovi, keď začali tuhé mrazy, dala som vianočné klobásy. Bola to nezištná pomoc? Skutočne som nič nezískala? Ale áno. Vždy ak pomôžem, mám dobrý pocit. Po slove „ďakujem“ sa mi rozbehne pocit vnútorného uspokojenia, že som na chvíľu v niečom zmiernila ťažký život bezdomovca. Ak takto pomáham bezdomovcovi na ulici, tak to robím preto, pretože si uvedomujem, že mne by v tej situácii bolo zle, a teda aj jemu je asi zle. Svojou pomocou sa vyrovnávam aj s tým, že vidím svojimi očami jeho "biedu" a nechcem sa na túto biedu pozerať.

 

A uvažujem ďalej. Ak by existovala pomoc „nezištná“, tak by po tomto svete nechodili ľudia tak rozdielne bohatí a chudobní, ľudia s niekoľkými domami a ľudia bez strechy nad hlavou, ľudia so super zdravotnou starostlivosťou a ľudia umierajúci bez zdravotnej pomoci,...a preto zatiaľ moc neverím na nezištnú pomoc. Myslím si, že pomáhame iba toľko, koľko z toho pre seba získame, ak by sme mali stratiť,... veľa stratiť, tak prestaneme pomáhať.

 

Väčšina bezdomovcov potrebuje domov, potrebuje prácu, potrebuje rodinu. Neviem im ponúknuť trvalú prácu, svoj byt, svoj domov. Neviem ich priviesť do svojej rodiny a povedať od dnes budeme o jedného (dvoch, troch,..) viac....A vtedy si uvedomujem, že moja schopnosť byť im nápomocná siaha iba po isté hranice. Viem, že by som musela obetovať svoje pohodlie aby som aspoň jednému bezdomovcovi bez rodiny ponúkla svoj domov.

 

Často som si pri svojich úvahách kládla otázky. Som sebecká, som zlá ak nedám, nepodelím sa o všetko, čo mám? A je to v poriadku ak si stanovím sama hranice, kedy budem a nebudem pomáhať? A odpovedala som si. Je to v poriadku. Každý z nás si sám určuje do akej miery bude pomáhať iným.

 

Nemá zmysel merať pomoc prívlastkami. Nie je dôležité rozlišovať "zištnosť" a "nezištnosť". Pre ľudí, ktorí pomoc potrebujú, je dôležité, že sú tu ľudia, ktorí sú schopní byť im nápomocní.

 

Ja pomáham, lebo viem, čo získavam, keď pomôžem. Získavam špecifický druh lásky, schopnosť súcitiť s inými a ešte ...pokoru. A ak vidím natiahnutú ruku, tak pomôžem aby som si tak pomohla rozvinúť túto lásku v sebe.

 

Podľa mňa je však stále dôležitejšie klásť si otázky prečo sú na svete ľudia, ktorým sa pomoc nedostáva. Prečo nie je zdravotná starostlivosť dostupná pre každého, kto ju potrebuje, prečo sú ľudia, ktorí nemajú domov, prečo sú deti, ktoré sú závislé na dobročinnosti a charite? Žiaľ, odpovede na tieto otázky zatiaľ nemám. Nemám také odpovede, ktoré by ma uspokojili.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?