Chcem aby si ma zabila....

Autor: Veronika Bahnová | 15.12.2006 o 10:03 | Karma článku: 8,56 | Prečítané:  2576x

Byť nápomocný v utrpení alebo byť nápomocný v samovražde? To je otázka, na ktorú môžu by rôzne odpovede. Ktorá z nich je správna?

Včera som si prečítala správu, že americký lekár Jack Kevorkian, alias „Doktor Smrť“ dopomohol asi 120 pacientom k smrti, na základe ich žiadosti a jeho osobnej voľby. Za toto svoje rozhodnutie bol odsúdený....

A v televízii som videla muža napojeného na hadičky, ktorý žiadal, prosil o vykonanie eutanázie, pretože život v takomto stave mu nedáva zmysel.

Tieto správy ma vrátila k mojim úvahám o tom, kde sú ľudské hranice rozhodovania o živote a smrti. Začnem tým aký je môj postoj k tejto otázke života a smrti. 

Rozhodovala som sa o živote iných? Áno. Som matka tým, že som sa rozhodla dať život svojim deťom. Považujem toto rozhodnutie za správne aj napriek tomu, že život nie je jednoduchý. Uvedomujem si, že som svojim rozhodnutím deti vystavila radostiam ale súčasne i bolestiam na ceste  naplnenia ich života. Je správne dať život, je to jedno z poslaní človeka, reprodukovať sa v podobe nových životov. Ženy aj muži sú k tomu fyzicky aj psychicky uspôsobení aby tak konali, a vo väčšine prípadov sú schopní rozvinúť v sebe rodičovskú spôsobilosť o svoje deti sa postarať, vychovať ich, dať im lásku a pocit bezpečia. 

Rozhodovala som sa o smrti iných? Zatiaľ som nerozhodovala o smrti druhého človeka. Bola som viackrát v situácii, kedy pri mne sedel človek, ktorý uvažoval o samovražde. Vždy som ho počúvala, počúvala som jeho dôvody a verila som, že sa napokon rozhodne pre život. Zatiaľ sa tak vždy stalo.

Bola som pri posteli otca umierajúceho na rakovinu. Mal bolesti ale nedal najavo, že trpí. Nežiadal o smrť, chcel si svoju bolesť prežiť až do konca. Pomohli mu morfiové injekcie, keď to veľmi bolelo, pomohlo mu, že sme boli pri ňom v každej hodine jeho trápenia až do konca.

Chcem posúvať hranice svojho súcitu, chcem posúvať svoje hranice byť nápomocná vo chvíľach, kedy človek potrebuje človeka, pretože si nevie v svojej bolesti pomôcť sám. Chcem byť nápomocná všetkými prostriedkami tomu, aby človek netrpel. Ale zatiaľ sa veľmi bojím aby som nemusela stáť pred rozhodnutím byť nápomocná aj pri samovražde. Ak by som bola oslovená slovami: „Veľmi trpím, chcem aby si ma zabila“ ktovie, čo by som napokon urobila. Zatiaľ viem, že zabiť nechcem. 

Nemám strach zo smrti. Považujem ju za základnú istotu konca svojho bytia tu na zemi. Bojím sa však bolesti, pretože si nahováram, že existuje bolesť, ktorú neunesiem. Napriek tomuto strachu sa nechcem vzdať možnosti prejsť cestu poznania, či bolesť, ktorá mi bude súdená v hodinách môjho konca, unesiem alebo nie. Chcem preto zotrvať v svojom rozhodnutí žiť a nezobrať si život. Je pre mňa dôležité využiť príležitosť prežiť celý život až do konca, v radosti aj strasti, v šťastí i v bolestí.  

Teda aký je môj postoj k otázke rozhodovania o živote a smrti? Nechcem ukončiť život druhému človeku (nechcem zabiť). Nechcem ukončiť svoj život neprirodzenou cestou (samovraždou). Nechcem nikoho vystaviť tomu aby kvôli mojej bolesti ukončil môj život (aby sa stal „vrahom“). Toto považujem za správne pre seba.  

Existuje jedina správna/nesprávna odpoveď na otázku: Byť nápomocný v utrpení alebo byť nápomocný v samovražde?  

Pojem Eutanázia (z gréckych slov eu = dobre, thanasos = smrť) znamená dobrá smrť. Eutanázia v  minulosti znamenala všestrannú pomoc umierajúcemu človeku, ktorá mu  uľahčí v jeho telesných bolestiach i v duševných trápeniach. 

Existujú rôzne právne názory na otázku eutanázie:

1. Program eutanázie, ktorý vznikol v nacistickom Nemecku sa stal odrazovým mostíkom k holokaustu. Jeho východiskom boli knihy právnika Karla Bindinga a psychiatra Alfreda Hockeho "Súhlas k ukončeniu života, ktorý nie je hodný žiť". Teda eutanázia môže byť zneužitá v záujme ideí o tom, že sú vhodní/menej vhodní ľudia.

2. Právne názory odvodené od Hippokratovej prísahy spred vyše 2000 rokov, lekári sa zaväzujú, že nepodajú nikomu, hoci by ich o to prosil, smrtiaceho jedu, ani k smrti nebudú radiť. Americký lekár Jack Kevorkian porušil Hippokratovu prísahu, spolurozhodoval o živote a smrti, usmrtil na žiadosť, teda asistoval pri samovražde svojich pacientov. Americký právny systém toto konanie má definované ako vraždu a preto bol tento lekár odsúdený. A podobne je to definované v právnych systémoch mnohých krajín sveta. Takýto právny názor zabezpečuje, že o živote a smrti nerozhodujú ľudia a že nedôjde k omylu, k nesprávnemu rozhodnutiu o tom, či sú alebo nie sú vhodné podmienky na ukončenie života, pretože asistovanú samovraždu  nedovoľuje.

3. Právne názory, ktoré legalizujú eutanáziu. Napr. v Belgicku a Holandsku existuje právna úprava podmienok na vykonania eutanázie. Podľa nej môžu nevyliečiteľne chorí zomrieť za asistencie lekára, na vlastnú žiadosť. Podobne národná rada pre etiku v Nemecku sa prihovára za legalizáciu eutanázie v určitých prípadoch. Občania Veľkej Británie, tiež neradi pozerajú na utrpenie svojich blízkych, preto  navrhli úpravu zákona na eutanáziu, ktorá by sa mala týkať pacientov dlhodobo a nevyliečiteľne chorých. Samozrejmou podmienkou pritom je, že dobrovoľnú smrť si budú musieť pacienti zvoliť sami a sami budú musieť užiť smrteľnú dávku medikamentov.  

Existujú mediálne šírené názory odbornej ale aj neodbornej verejnosti na otázku eutanázie:

1. Na jednej strane sú tu názory, že umrieť v dôsledku eutanázie je dôstojnejšie, ako umrieť prirodzenou ale veľmi bolestivou cestou umierania.

2.Druhú stranu spektra tvoria názory, že v bolesti a utrpení umierajúci človek nechce umrieť neprirodzenou smrťou ale volá po pomoci a podpore lekárov, príbuzných, blízkych ľudí, ktorí budú s ním v týchto ťažkých hodinách.

3. Najčastejšie námietky voči eutanázii sa vzťahujú k problematike istoty rozhodovania o stanovení správnej „diagnózy“ pre vykonanie eutanáziu na strane jednej....

4. ...a námietky týkajúce sa možného zneužitia eutanázie na riešenie iných problémov so životom  pacienta nesúvisiacich. (náklady na liečbu, dostupnosť liekov, možnosti rodiny dlhodobo sa starať o ťažko chorého pacienta, dedičstvo a pod.)  

Neviem zodpovedať otázku, či je správna cesta eutanázie alebo cesta prirodzenej smrti. Podľa môjho názoru, si každý z nás musí rozhodnúť ako to chce mať s vlastným životom a smrťou pre prípad, že bude umierať v bolestiach a trápení. Musí sa rozhodnúť, či prenesie na niekoho zodpovednosť za svoju smrť. Či prevezme zodpovednosť na seba, za smrť iného. Takéto slobodne rozhodnutie znamená aj to, že nesie plnú zodpovednosť za dôsledky svojho rozhodnutia. Ja som sa za seba rozhodla a svoj postoj som týmto zverejnila. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?