reklama

Tam, kde ticho prehlušuje iba svištiaci vietor

Faerský spisovateľ William Heinesen napísal, že je to miesto „všehomíra“ a po troch dňoch pobytu v lone panenskej prírody na ostrovoch som pochopila, čo tým myslel. Faerské ostrovy sú miestom pokoja, kde zvuky civilizácie ešte neprišli, kde ešte stále najviac počuť zvuky vetra a príboja morských vĺn.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Na Faerských ostrovoch pristávame v čase východu slnka. Do rannej hmly svietia okná farebných domov hlavného mesta Tórshavne, ktoré sa rozprestiera v úpätí nádherných vrchov najväčšieho z Faerských ostrovov, na ostrove Sreymoy.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Ostrovy  nás vítajú do chladného a zamračeného rána. Po vylodení sa z lode Norrona, na ktorej sme sa plavili z Dánska, hľadáme miesto, kde ukotvíme naše dočasné obydlie (stan) na tri dni a dve noci, ktoré tu chceme stráviť.  

Obrázok blogu

Perspektíva počasia, mrholenie, hmla, dážď počas 280 dní v roku, podľa turistických príručiek, sa začína napĺňať. A ostáva nám iba veriť, že sa naplní aj druhá časť predpovede a to, že počasie sa rýchlo mení. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

A zdá sa, že sme nepríjemné počasie odohnali. Vyšlo slnko aby farby architektúry hlavného mesta dokonale vynikli. Nielen farebnosťou ale i malebnosť domov so strechami tepelne izolovanými trávou nás začala nadchýnať. Pokoj a pohoda sú typické pre túto metropolu (cca 17 000 obyvateľov). A je narušovaná iba čajkami a čas od času sirénami pristávajúcich lodí.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Faerské ostrovy v preklade znamenajú  „Ovčie ostrovy“ a nie náhodou, pretože na každom kroku stretávame ovce a vraj je ich dvakrát toľko ako všetkých obyvateľov ostrovov. (cca 48 000 obyvateľov).

Obrázok blogu

Sprievodca poskytuje základné informácie o Faerských ostrovoch. Podľa domácej legendy, keď sa tvoril svet, tak stvoriteľ si chvíľu chcel oddýchnuť a pri tom si čistil nechty. A to, čo z nich vypadlo, sa vysypalo na severe Atlantického oceánu a utvorilo 18 malých ostrovov. Geologická pravda je však taká, že ostrovy sú pozostatky stredoatlantického kontinentu vytvoreného vulkanickou činnosťou a neskôr z väčšej časti klesajúceho pod hladinu oceánu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Terasovitý vzhľad skalnatého pohoria ostrovov prezrádza, že vulkanická činnosť prebiehala v niekoľkých etapách.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Aj doba ľadová sa podpísala na vzhľade pohoria ostrovov. Topiaci sa ľad zanechal ryhy v kopcoch, údolia a nádherné fjordy medzi jednotlivými ostrovmi.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Najvyšší vrchol Faerských ostrovov je  Slaettaratinduru. ( 882 m.n.m.) Vystúpili sme na jeho vrchol aby sme sa mohli kochať fascinujúcim pohľadom na scenériu ostrovov s neodmysliteľnými útesmi.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Kopce sú pokryté machom, lišajníkom, rôznymi trávami ale i kvetmi. Ale na ostrovoch nemožno nájsť stromy. Silný vietor roznášajúci slanú morskú vodu ako sprchu a všade pasúce sa ovce bránia tomu aby sa tu uchytili a vyrástli. Drevo je preto na ostrovoch jednou z najvzácnejších komodít.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Faerské ostrovy sú autonómnym regiónom patriacim pod Dánske kráľovstvo. Teda ľudia (od roku 1948) môžu o sebe rozhodovať samostatne vo väčšine záležitostí okrem obrany a zahraničnej politiky. Faerčina je tu spolu s dánčinou úradným jazykom (v obchodoch a úradoch sa dá dohovoriť i anglicky). Je to jazyk ľudí, ktorí sa začiatkom 9. storočia začali usádzať na dovtedy takmer neosídlených ostrovoch. Je obdivuhodné, že ľudia na ostrovoch ostávajú aj keď čelia rozmarom prírody a jej tvrdým podmienkam. Po nespočetných bojoch si však zvykli žiť s ňou aj keď im dennodenne dáva pocítiť, kto je v týchto chladných a skalnatých končinách pánom. A pravdou je aj to, že stretnúť Faerčanov na ceste po ostrovoch je skôr výnimkou ako pravidlom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Putovaním po ostrovoch sme sa občas zastavili v menších dedinkách alebo presnejšie osadách. Tieto usadlosti majú obvykle do 100 obyvateľov a nie sú zriedkavosťou i s menej ako 20 obyvateľov. I v týchto menších osadách žijú ľudia spojení s ostatným svetom autami, niekde televíznymi prijímačmi, niekde i počítačmi a internetovým spojením. V každej dedinke i malej osade je kostol a cintorín. V každom kostole je umiestnená loď a iné symboly rybárov a vždy keď sa lode vydávajú na more, tak zvony kostola ich sprevádzajú.  

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Každodenná práca Faerčanov sa spája s ekonomickými aktivitami pôvodných obyvateľov a to farmárčením, chovom oviec na spracovanie vlny, pre mlieko a mäso. Ale i pestovaním zemiakov na domácu spotrebu a obilia na domáci chlieb.

Obrázok blogu

Ekonomika Fayerských ostrovov je však postavená na rybolove a spracovaní rýb. V súčasnej dobe sa rozšírili rybie farmy na pestovanie pstruhov a lososov.

Obrázok blogu

V súčasnosti je obrovským problémom každoročný sviatok Grindadráp, pri ktorom Faerčania zmasakrujú viac ako sto veľrýb a musia tak čeliť sústavne rastúcemu tlaku okolitých štátov ako i mimovládnych organizácií, z ktorých najaktívnejšia je nepochybne Greenpeace. 

Po troch dňoch strávených na týchto prekrásnych ostrovoch konštatujeme, že existuje turistami neobjavený kút Európy, kde ľudia žijú v tom najtesnejšom spojení s prírodou. S nostalgickými spomienkami sa naloďujeme opäť na zaoceánsku loď Norronu. Čaká nás cieľ našej cesty Island.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu