reklama

Autorské práva na malé manželské zločiny.

Dostali sme pozvanie od dcéry na spoločne strávený večer v divadle. A čo dávajú? „Malé manželské zločiny“ od Erica - Emmanuela Schmitta. Aké trefné, pozreli sme sa s mužom na seba a s úsmevom sme pozvanie prijali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

K večernej róbe som si namiesto kabelky prehodila cez plece fotoaparát. Na mužovu otázku, neverbálne formulovanú podvihnutým obočím a krútením hlavou, som odpovedala: „Urobím zopár fotiek z divadla aby som si dlhšie uchovala spomienky“.

Vchádzali sme bránou s nadpisom „Štúdio Lasica & Satinský. Steny chodieb vstupného priestory boli vyzdobené fotografiami dvoch mágov slovenského humoru a satiry. Netradičné, hľadisko do polkruhu a pripravená otvorená scéna. Kto fotografuje pozná ten pocit lovca, keď je pred ním korisť a stačí len spustiť spúšť fotoaparátu a obeť je jeho. Vytiahla som teda foťák a odfotila som si prázdne hľadisko aj javisko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sadli sme si na svoje miesto a o chvíľu ma oslovil cudzí muž, asi nejaký divadelný manažér, s informáciami o autorských právach, o veľkých peniazoch, ktoré je treba za ne platiť a preto o prísnom zákaze fotografovania a nahrávania čohokoľvek v tomto divadle. Zaliala ma červeň hanby, našťastie bolo prítmie, a úctivo som poďakovala, že ma touto informáciou ochránil pred platením veľkých peňazí za porušenie práv iných. Foťák som položila pod sedadlo aby ma už v rukách nepálil.

Svetla v hľadisku zhasli po tom, čo sa sedadlá zaplnili do posledného miesta a na scénu vstúpili dvaja aktéri. Pán Milan Lasica a Marta Sládečková, v rolách staršieho manžela a manželky. Po prvých replikách sa mi úsmev na perách vylúdil, pri ďalších som sa nezdržala a hlasno som sa smiala. Môj smiech bol asi nákazlivý, pretože väčšina v hľadisku sa smiala. Dej bežal a smiech pomaly ustal. Na javisku sa odvíjali vážne, spontánne i filozofické dialógy medzi mužom a ženou. Čím vážnejšie muž Lasica hovoril, tým viac stíšil hlas a v hľadisku bolo ticho aby sme tie múdra počuli. Ani mucha nebzukla, tak sme všetci čušali. A on ju zvádzal na mužský spôsob a ona jeho nie. Ona jeho chcela na ženský spôsob a on ju nie. Smiali sme sa a tíško sedeli. Čím dlhšie dialóg bežal tým častejšie som mala pocit: „Veď toto poznám, to hovorieva môj muž,... a toto zase cítim a hovorievam ja“. A kým pán Lasica a pani Sládečková dopovedali posledné slová, tak som mala jasno: „Autor porušil autorské práva  na naše manželstvo“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príbeh skončil aby znovu začal. Obaja aktéri sa prišli klaňať za zvuku nášho potlesku. Veď bolo čomu tlieskať. Skvele to zahrali. A pri tom potlesku som sa zahľadela po tvárach divákov. Na kreslách sa striedali muž a žena, muž a žena,...zdalo sa mi, že sme tu viacerí manželskí partneri. Stojac v rade na kabáty som začula útržky rozhovorov, „...skoro ako u nás, však miláčik?“ alebo „...pamätáš sa aj ty si mi to minule takto povedala...“. 

A tak som si to v hlave uzavrela. V tejto hre boli asi porušené niekoľkonásobne autorské práva mnohých manželských párov. A paradoxne, bolo mi dobre na duši, pretože nie sme takí iba my dvaja, čo čas od času sa hrajú hru na malé manželské zločiny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A na záver si dovolím citovať  autora  Erica - Emmanuela Schmitta:

„Nikdy som nepochopil, k akému žánru patrí manželský život. Je to tragédia alebo komédia?“ 

Obrázok blogu

 

Foto: Veronika Bahnová

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu