vynikajúco si podala tie spomienky,ktoré sú asi pre viacerých z nás spoločné. Spomínam aj ja, že ak sme deťom chceli kúpiť ovocie a jeden z nás nebol po ruke, tak sme ho nemali.Ak sme sa postavili do radu, nestihli sme vyzdvihnúť deti z jasieľ a škôlok. A napriek tomu sme si robievali krásne vianoce a nikdy som si na ne nebrala pôžičku, ako teraz o tom čítavam, vianoce nie sú predsa o drahých daroch. Aj uštrikované svetríky sú dar. Aj pexeso vlastnoručne vyrobené....
nie vždy sme mali všetko ale čaro sa Vianoc sa dalo vykúzliť aj z toho mála . a s tymi pôžičkami, nakupovanie na úver,...ponuka peňazí/pôžičok v hotovosti je veľká,...skutočne som v nepríjemnom očakávaní ako sa to bude splácať
vzdy si velmi rada precitam Tvoj clanok, aj tento sa mi paci, pri citani som si predstavovala tie rady na mandarinky........ a ako som kvoli detom pred vianocami stala v dlhej rade pod Michalskou branou /otvorili tam lego predajnu, urcite si pamatas/ ako sme sa tesili ked sme nieco pekne dostali kupit, malo to tiez svoje caro. ........... Pekny den zelam :-)
raz pred vianocami asi piata v rade, bolo klzko a ja som sa pošmykla a capla na chodník, zlomila som si ruku, ale neodišla som z radu, lebo som pred sebou videla rozradostené oči mojich synov. tak som tam vystála to lego a potom som prišla aj s krabicami k Milosrdným, kde krútiac nado mnou hlavami mi ruku dali do sadry a spýtali sa, či ma netreba poslať ešte na psychiatriu, a ja, že dobre, čo už, veď aj tak tam robím...
si hovorím, budem kupovať vianočné darčeky v lete:) Ale nemá to tú správnu atmosféru. Teraz je najvyšší čas. Nebudem vyskakovať vysoko, len koľko sa mi dá . To šuchotanie vianočným papierom patrí k Vianociam, nech by tam už bolo hocičo pre radosť:)
ja vždy kupujem darčeky v priebehu roka s tým, že budú na Vianoce. Ale nevydržím a rozdám ich pri prvej príležitosti. Teším sa, keď môj darček urobí radosť a preto ňeviem vydržať :-))
často o tomto musím hovoriť mojim deťom, pretože to chcú stále počúvať. Téma : „Ako sme žili“ je v našej rodine veľmi obľúbená. Vždy sa na tom nasmejeme, ako bolo dostať kúpiť v samoobsluhe okrem múky, cukru a soli aj 2 druhy salámu a nejaká horalka, ako sme mali čas na štrikovanie svetrov, šitie zaujímavých šiat a kombinovanie všetkého možného, čo sa dalo zúžitkovať. Ako fungovali v TV 2 programy a z toho týždne a mesiace dávali záznam z XX. zjazdu KSČ a preto sme TV vypínali. Potom zasa prišli „slobodné voľby“ a pol roka sme opäť nezapínali TV. Ako sme stáli v radoch, na všetko čo bolo v tej ktorej dobe nedostatkové, na soľ, /1 kg mi priniesli až z Poľska/, vložky, prach na pranie, toaletný papier, na periny, na zemiaky, mäso, cibuľu. Z knižnice ma skoro vždy vyháňali, toľko som vyberala knihu, ktorá by ma niečím zaujala a ktorú som ešte nečítala. Dnešné „Artfórum“ „Martinus“ ! – neviem znovu čo si z toho množstva vybrať ..... Rozdiel bol len v tom, že každá druhá kniha v knižnici /okrem klasikov/ bola ideologicky podfarbená a dnes je každá druhá kniha dobrá a nevieš ktorú kúpiť. Ach jaj, pekné spomínanie.....
Napríklad na Mikuláša - v balíčku boli samé vzácnosti - mandarínky, banány, pomaranč, buráky. Čo dať teraz? Všetko je k dispozícii stále, nič nie je mimoriadne. Mandarínky si kupujeme, keď máme chuť, sú rovnako bežné ako chlieb alebo zemiaky. A dali by ste do balíčka chlieb alebo zemiaky?
ale poznám to, mám stále väčší problém čo dospelým deťom kúpiť pod stromček, všetkého je a všetko je dostupné kedykoľvek . a tak rozdávame si vzácnosť a to, že konečne môžeme byť vo vianočný čas spolu, lebo cez pracovný rok je toho času byť spolu je tak málo
Germa,
tak sme tri :-)