Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kvety pre... (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

velmi

pekne,
 
Hodnoť

Pri nedávnom narcisovom dni

sa nikomu z nás ani nesnívalo, komu budú určené tieto virtuálne kvietky.
Ďalšie kvietky už určite budú od radosti, že konečne zima odišla na svoj letný spánok:)
 

dufam Janka,

že už iba o radosti budeme môcť písať :-)
 
Hodnoť

 

Deus habet vitae necisque potestatem . Svet sa neuberá cestou násilia. On z tej cesty zišiel. Jedná sa len o výkriky bohapustých indivíduí.
 

kiež by to tak bolo

:-)
 
Hodnoť

 

"Správy z Bostonu otriasli azda každým mierumilovným človekom. Som smutná, že svet sa uberá cestou násilia. .... Som smutná, že nie je v mojej moci to zastaviť."

- moderny globalizovany svet, kde sa clovek moze porozpravat live a aj obrazovo s clovekom na druhej strane zemegule je pozehnanim a zaroven aj prekliatim. Vieme okamzite, co sa deje v krajinach, mame pocit, ze cely svet sa utapa vo vojnovych konfliktoch a nasili.
Nie je to tak. Faktom je, ze sucasna populacia ludi nie je zvyknuta na nasilie. Nasilie na obrazovkach, tisice kilometrov od nas? Ano. Ale priame nasilie nie. Ak nas svet smeruje k nasiliu, ako sa potom citili ludia pocas tridsatrocnej vojny? Storocnej? Buri v britskych koncentrakoch pocas burskych vojen? Bolo lepsie takto 17. aprila 1917 oder 17. aprila 1944 ci 45? Ked sa nakladali Zidia do dobytciakov? Ked deti namiesto do skoly chodili makat s rodicmi na pole alebo do fabriky? Ked sa znasilnenie ci vrazdenie pokladalo za bezny vedlajsi efekt konfliktov a to nielen v Kongu? Zijeme v relativne najbezpecnejsich casoch, ano, su uzemia, kde sa bojuju ale nie je to v nasej priamej blizkosti, o to viac sa nas potom dotyka, ked sa to stane a o to viac to sokuje.
A byt smutni, pretoze tomu nasiliu nemozme zabranit? Ako realisticky mozes zastavit psychopata niekde v Spojenych Statoch? Co mozes realisticky urobit pre to, aby niekomu nepreskocilo natolko, ze si zostroji par bomb a ide s nimi na miesta, kde je co najviac ludi? Nemozes. S postupnou globalizaciou nastava tlak na nas, aby sme sa zacali ucit perspektivu a odstup - nemozme trpiet so vsetkymi, nemozme zastavit vsetkych. Mozme spolucitit, ale na druhej strane hrozi nebezpecie, ze ak budeme takto prelievat slzy nad osudom ludi niekde velmi daleko, desentivizujeme sa voci utrpeniu ludi okolo nas, pretoze sa nam nebude zdat take podstatne a dostatocne velke.
 

ďakujem za reakciu,

akoby si mi chcel povedať, že násile je v poriadku, lebo ho je menej ako v minulosti, akoby si mi chcel povedať, že nemám byť smutná z toho, že to vidím a som bezmocná, že s tým nemôžem nič urobiť. Ak som správne prečítala tvoju reakciu, tak ďakujem za to, že ma chceš zbaviť obáv a smútku :-)
 

 

Akoby si narocky prekrucala moje slova.
Nasilie nie je o nic horsie alebo lepsie tym, ze je ho menej ako v minulosti. Nic nezmensi jeho dopad. Len sa snazim o trochu perspektivy - to neznamena, ze sa ma to, co sa stalo v Bostone nedotyka. Tak isto, ako sa ma dotyka znasilnovanie zien v Kongu, vrazdenie obyvatelstva v Syrii atd. Hlavne to vo mne vzdy utvrdzuje fakt, aku obrovsku silu mame ako ludia v rukach. Silu si navzajom ublizovat a silu navzajom byt k sebe dobri.
Ale ak by sme stravili cely cas len myslenim na to, ze niekde je nasilie, tak by sme neprestali. Pretoze vdaka instantnemu pristupu k informaciam z celeho sveta sme bombardovani vecami, ktore su povazovane za hodne vysielania, pretoze zvysuju pocet divakov. Takze nebudu ukazovat den zo zivota vietnamskeho rolnika, od ranajok po veceru ci tokijskej sekretarky. Teda, pokial ich neroztrha bomba alebo nepostihne zemetrasenie. Vtedy su hned tam a robia titulky.
Priklady, ktore som dala si myslim dost ukazuju, ze ak si pozrieme historiu naspat, tak nikdy nebol ten idealny cas, kedy sme tu zili ako na titulnej stranke Straznej veze. To neznamena, ze sa nemame snazit o to, aby svet bol coraz lepsi. Ale to sa nerobi tym, ze si zosobnujeme kazdu tragediu, ktora sa stala. Pretoze v ten den, ako zomreli tie dve dievcata a maly chlapec a boli zmrzacene desiatky inych, zomrelo alebo trpelo aj vela inych ludi na svete. Potom by sme si mohli klast otazku, preco netrpime aj za nich. A dostavame sa do moralneho relativizmu, ktory globalizaciou a sirokoplosnym pristupom k informaciam len rastie.
 

necítim to tak,

že ak som smutná z konkrétneho násilia, že sa dostávam do morálneho relativizmu, skutočne nie. Uvedomujem si, že život je zložitý a utrpenia je na svete veľa a človek nevie uniesť všetko to utrpenie na svojich pleciach, preto mnohé trápenia "vypúšťame",...to čo sa stalo v Bostone ma sasiahlo a potrebovala som to na blogu povedať a je to pre mňa OK :-).

Tieto tvoje: "Hlavne to vo mne vzdy utvrdzuje fakt, aku obrovsku silu mame ako ludia v rukach. Silu si navzajom ublizovat a silu navzajom byt k sebe dobri.", ma oslovili
 

 

Suhlasim s tebou, hlavne, co sa tyka toho dnesneho "globalneho spolutrpitelstva". Ano, skoda kazdeho zivota a hanba kazdej nepravosti. Ale dnes sa vacsinou "spolutrpi" hlavne pri udalostiach, ktore si vyberu media (ked netrpis s masovou podporou medii, mas smolu, nikto ti ani SMS za 1 Euro neposle).

A dovolim si este raz zacitovat poslednu vetu tvojho prispevku: "Mozme spolucitit, ale na druhej strane hrozi nebezpecie, ze ak budeme takto prelievat slzy nad osudom ludi niekde velmi daleko, desentivizujeme sa voci utrpeniu ludi okolo nas, pretoze sa nam nebude zdat take podstatne a dostatocne velke."

Kolko ludi v nasom okoli trpi tiez, ale nevsimame si ich (niekedy sa im aj umyselne vyhybame)? Kolkym takym ludom prejavime spolupatricnost alebo im dokonca realne pomozeme? (lebo blogy a lajky na Facebooku su sice fajn a potesia, ale hladneho nenakrmia a trpiaceho nezachrania, aj ked si to niektori ludia myslia).
 

Thomas

aj ty si taký, že likneš na blogu a FB, ktorý píše o utrpení ale utrpenie vo svojom blízkom okolí si nevšimneš?
 

 

Dalsi clovek, ktory ma problem s pochopenim pisaneho textu.. Na zaklade ktorej mojej vety usudzujes, ze by som to tak robil? Nevyplyva z poslednej zatvorky skor to, ze FB skupiny a taketo blogy pokladam skor za zbytocne a nicomu nepomahajuce?

Odfot kvietok a posli mi ho, mozno to zo mna spravi lepsieho cloveka. Mozno viac uprednostnujes virtualny svet, ako stretnutie s realitou. Ja si napriklad Piano neplatim (a ani neplanujem), aby som to neprehanal ani s ucastou v takychto diskusiach.

Dam ti este par otazok. Poslala si fotky aj rodinam 13 obeti (vacsinou deti), ktore zahynuli v mjanmarskej skole 2. aprila 2013? Alebo rodinam obeti zemetrasenia v Irane v decembri 2012? Alebo rodinam pilotov lietadla, ktore havarovalo v Dominikanskej republike pred tyzdnom? Alebo tieto akcie neboli az tak "propagovane" a "zaujimave" pre blog?

Pochop ma, prosim, tymto nechcem zhadzovat to, ze chces prejavit ucast rodinam obeti. Verim, ze si dobry clovek a mas uslachtile umysly. Ale mam pocit, ze sa rozmaha moda "adoptovania nestasti". Stane sa nestastie, niekto si ho "adoptuje", zlozi pesnicku (zalozi skupinu na Facebooku, nafoti fotky, nakruti dojemne video, ...) a vsetci sa pridaju ku kolektivnej "adopcii". Dva-tri dni (mozno tyzden) su vsetci komentarovo smutni a potom sa na vsetko zabudne a ideme dalej (tak to ma byt, zivot nesmie prestat bezat), pripadne sa najde nove nestastie, cakajuce na adopciu...

To je tak, niektori sme nezmenitelni somrosi a hateri (ako napr. ja), no a takisto existuju aj permanentni "truchlici", alebo krajsie povedane "zucastneni" (prejavujuci ucast).
 

 

je to také tetovské a ženské prejaviť empatiu, keď je téma na stole dňa. Môžu sa posťažovať na zlý svet, spomínať na dobré dni, ktoré už boli, odsúdiť mladú násilnú generáciu a na druhý deň sa s vervou venovať ďalšej top téme.Zďaleka nestihnú zmenežovať všetky tragédie, ale tie , ktoré im neuniknú, ich srdce otvoria a oči zaslzia. Tak sa to patrí v ich svete.
 

 

prosim nediskriminuj. sama som zena a som polemizovala. a uz ma aj par decak v autobuse oslovilo teta. nastastie neponukali miesto. ale hej, ukazalo mi to, kde je moje miesto vo svete ...
 

Tomas, napísal si:

"Kolko ludi v nasom okoli trpi tiez, ale nevsimame si ich (niekedy sa im aj umyselne vyhybame)? Kolkym takym ludom prejavime spolupatricnost alebo im dokonca realne pomozeme?, teda použil si slová:" "nevšímame, vyhýbame,...a na konci je otáznik. Takže moja otázka bola na mieste.

Tvoj štýl rozhovoru je dosť útočny. Niečo sa mi snažíš podsunúť a mne sa nechce dohadovať. To, čo som chcela, som urobila ak sa s tým nevieš stotožniť, nechaj tak a skús na inom blogu rozvíjať vášnive diskusie. Ja tu nemám o čom diskutovať, prepáč :-)
 

 

Ano, zamerne pouzivam prvu osobu mnozneho cisla, aby ma niekto nenapadal za to, ze sa robim lepsim, ako su ostatni ludia. Tiez som len clovek a mam svoje chyby.

Ale tym, ze neodpovedas na moje otazky, akoby si ukazovala, ze nemas odpoved, ktoru by si si vedela obhajit.

Pripustam, ze ti moje nazory, ktore sa v niecom lisia od tvojich, mozu pripadat utocne (aj ked si myslim, ze viem prejavit respekt aj ludom s rozdielnym nazorom). Ale zamysli sa.. Ak dokazes odpovedat v diskusii primarne len na prijemne prispevky (a pri inych si vyberas, na co odpovies), tak potom ti mozno cely cas neslo o prejav ucasti, ale iba o pozitivnu sebaprezentaciu a pohladenie vlastneho ega..
 

prepac,

ale ty sa preco pozastavujes nad pohnutkami autorky?
kto sa tu na blogu "ne sebaprezenutuje" ? kazdy piseme za seba a kazdy mame nejake pohnutky, dokonca aj ty, tvoje su teda ake?
ja by som taky blog nenapisala, ty by si nenapisal, mnoho inych dalsich tiez (tiet) nie, ale autorka napisala, tak to citila, no a co?
preco by si hned mala nieco adoptovat?
sorry, z tvojho prispevku mam zase ja pocit, ze kritizujes, ze prave o americkom nestasti sa pise najviac, je najviac informacii od medii, je to snad chyba citatelov?

a vies co? mne je jedno, z akych konkretne pohnutok to napisala, ci ako to napisala, nech to je aj pateticke, mne je to egal, zlo treba pomenovat a pisat o nom, ludsky zivot ako sa zda ma cim dalej tym mensiu cenu, ja mam radsej, ked niekto pripomenie obete, nez ked niekto mykne plecom, ze sa ho to netyka
 

 

No, a potom, ze ja tu prskam siru... A opat problem s pochopenim textu, sup nazad do skoly.

Vies, ze si svojim prispevkom poprela samu seba? Pretoze (poviem ti novinu), kazdy konflikt vacsinou vznika z nasledovnych dovodov:
- ludia nie su (nie sme) schopni diskutovat
- ludia nie su (nie sme) ochotni akceptovat iny (rozdielny) nazor
- ludom (nam) su ine nazory "egal" (ako si to pekne pomenovala)

A ked sa to dostatocne vygraduje, moze to skoncit aj tak, ako v Bostone. Mne je jedno, ze sa takato diskusia vyskytla pod americkym, ruskym, izraelskym, africkym, antarktickym (zabudol som na niekoho?) nestastim. Islo mi o vseobecny nazor.

To je take typicke (najma pre internetovych diskuterov, cize nas), na jednej strane fnukat pri kazdej prilezitosti, na druhej strane rovnako intenzivne nenavidiet. Cize alibisticky si zafnukas (taka internetova verzia odpustkov) a potom budes sirit rovnaku nenavist ako ti, ktorych odsudzujes napr. za to konkretne nestastie. Akurat ty nikoho nezabijes alebo fyzicky nezranis. Ale nenavist mate s teroristami spolocnu. Mozno len nemas prilezitost... Uz chapes? Zlo moze mat vela podob a fyzicke ublizenie je len jednou z nich.
 

Thomas

chcela som sa vyhnúť ďalšej diskusie, pretože nie je k obsahu blogu. Rozuiem, že chceš sam seba prezentovať v tom, čo ešte vieš a ake súvislosti vidíš a je to OK, že sa nad tým zamýšľaš. Mňa tento smer tvojho uvažovania nezaujal, preto som ukončila diskusiu a neodpovedala ti na otázky.

Ale v tomto, čo si napísal:

"Cize alibisticky si zafnukas (taka internetova verzia odpustkov) a potom budes sirit rovnaku nenavist ako ti, ktorych odsudzujes napr. za to konkretne nestastie. Akurat ty nikoho nezabijes alebo fyzicky nezranis. Ale nenavist mate s teroristami spolocnu."

už preháňaš. Kto z diskutujúcich má nenávisť spoločnú s teroristom? To si skutočne myslíš alebo to píšeš o sebe? Nečakám už odpoveď stačilo by mi ak by si si na otázky dal sám odpoveď.
 

ukaz mi,

preboha, kde tu prskam siru? konkretne poprosim
obvinujes ma z toho, co sam nevies t.j. nechapes co citas?
ja, ze nie som schopna diskutovat? z coho usudzujes? autorka mozno trochu pateticky vyjadrila pocity a venovala par kvetov obetiam bostonskeho maniaka, diskutujuci vratane teba na nej nenechali nitku suchu

ja vravim, ze mi je jedno, ze to podala tak ako to podala a pisem, ze o zle treba pisat co najviac, skor nez ho prestaneme brat ako samozrejmost, ak uz aj nie je neskoro, kde to pekla ;) tu prskam siru?

z coho ma to obvinujes? z akej nenavisti? kde ju vidis? co sa ti prisnilo daco? ty si vobec uvedomujes co pises alebo len trepes co ti slina prinesie na jazyk? neskutocne cosi, mudrlant akysi, co si to vobec dovolujes?!
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Věra Tepličková: Vážení Pán premiér 6 394
  2. Martin Borguľa: Ceny nehnuteľností stále rastú. Riešením pre ľudí budú štátne nájomné byty 2 554
  3. Július Kovács: Fico a Kotleba nám pripravili Vianočný darček minimálne 800 mŕtvych navrch 2 370
  4. Elena Antalová: Po Ficovi sa Pavol Habera pustil do Matoviča 1 770
  5. Mišo Šesták: Keď urazíte Rusa alkoholom 1 717
  6. Pavel Macko: Generálnym prokurátorom bude M. Žilinka, ktorý dôveroval Čižnárovi 1 493
  7. Věra Tepličková: Zabudol vôl, že teľaťom bol, alebo keď sa opozíciou v koalícii stáva premiér 1 279
  8. Jakub Pohle: Ako sa policajt a SISkár stretol s vybavovačom z pozadia SNS 1 193
  9. Barbora Pošíková: Nemusíš mať deti. Fakt. 630
  10. Jana Júdová: Pán Gröhling, nedajte sa, bojujte 623

Rebríčky článkov


  1. Peter Biščo: Hlas, domestikovaný druh odnože Smeru.
  2. Stanislav Martinčko: Oholil prezident polície Lučanský ministerku vnútra D. Sakovú???
  3. Gabo Németh: Vietor vo vlasoch
  4. Lukáš Baloga: Medzi najzaujímavejšie investície roka 2021 môžu patriť meny, hodnotové akcie a rozvojové
  5. Vladimír Seman: Tiger spod Tatier cerí zuby
  6. Ján Škerko: Som abstinent. A čo teraz?
  7. Ivan Čarnogurský: AKTUÁLNE ZATÝKANIE – dôsledok NEMORÁLNYCH IDEOLOGICKÝCH SPOJENECTIEV
  8. Dušan Seberíni: Kde skladuje Matovič koronavírusy?
  9. Peter Zajac: Nerob si starosti, štát sa o teba na dôchodku (ne)postará…
  10. Miriam Studeničová: Kritika ženského odievania


Už ste čítali?