Tiež si mi myšlienky poslala ďaleko dozadu, Veronika:) Na vleku som sa prvýkrát vyviezla v 17 r. a vrcholom nášho lyžiarskeho umenia boli telemarky a kristiánky:) Lyže a aj palice omnoho dlhšie ako dnes, o viazaní škoda reči a do lyžiarok po členok som si obliekala kaliopky. Keď z času na čas niekomu ukazujem tie foto, riadne sa nasmejeme:)
názvy lyžiarských figúr, ale aj figúr nechcených, keď dlhé lyže nie a nie dostať do rovnobežného stavu, zvlášť po páde.Viazanie som mala klasický kandahár, až keď som začala lyžovať s deťmi, tak som si zadovážila klipsňové topánky s pevným viazaním. Ja som moc v tom čase nefotila a nebola som fotená, takže spomienky ostali len v hlave :-)
Zgustla som si na nich... Zaspomínala som si, ako som - nelyžiarka - čakala pod svahom muža a deti - lyžiarov, ako prídu zničení a unavení, terigajúc lyže na ramenách... A ja som bola síce uzimená, ale čerstvá ako jašterička...
Pomenovanie umely sneh sa mi nezda.Vsak je z cistej vody.Vacsinou cistejsej nez ten prirodzeny lebo voda ktora sa pouziva v sneznych delach bola uz prefiltrovana horninami.
Ako dieťa som mala zimu veľmi rada. Nechodievali sme sa lyžovať, ale sánkovať neďaleko domu. Prvýkrát, a doposiaľ aj poslednýkrát som lyžovala na strednej škole. Mám na to krásne spomienky. Kristiánky som nedokázala vykúzliť, ale spúšťala som sa z brehu rovno nadol - mala som z toho obrovskú radosť. Vždy som pristávala zabočením doľava, lebo tak ma to naučili a keď pri mojom zjazde vľavo niekto stál, tak mal smolu, alebo ja, alebo obaja. :-) Pekné fotky. :-)
Ja som sa viezla vlekom tiež okolo 17-tky - na lyžiarskom a odvtedy som na lyžiach nestála. Chodievali sme do Slovenského raja a aj na Lomnický, ale už som len bežkovala. Ale sánkovať sme sa chodili často, lebo u nás na dedine boli svahy. Tu na juhu je rovina, a tak sa len guľujeme a malých ťahám na sánkach. Pekné fotky si urobila, aj keď píšeš, že je to umelý sneh. Nevidieť to. Pozdravujem a prajem všetko dobré.:-) K+
Na nerozoznanie od pravej:)
tiež si mi pripomenula