Tvoje obrázky sú nádherné. Práve včera som tiež skúmala takýto kvitnúci mach. Papradie, tu na juhu nerastie. Krásny článok. Prezrela som si aj ostatné články. Sú krásne. Nebola som doma. Leto sme trávili na chate, kde má moja mamička, po mozgovej porážke pokoj a prírodu. Pozdravujem a prajem všetko dobré.:-)
majú svoje čaro, je fajn, že to podobne vidíme :-)...škoda, že mi pri tom už kolená pukajú a tak neviem ako dlho ešte budem môcť si kvoknúť k podobným záberom :-)
krásne obrázky...Som potešený pohľadom na ne, pripomínajú mi moje "fleky" v zákutiach ( kde roky-rokúce nestretávam, na moje potešenie okrem zveriny človeka , i keď to znie sebecky, no...) čarobájnych Slanských vrchov. Nimi ste obdivne odkryli svoju úžasnú emotivitu .
za pekné slová a súčasne inšpiráciu, v Slanských vrchoch som ešte nebola a tak si ich zaradím do programu neobjavených zákutí pre mňa a môj fotoaparát:-)
nie je to také náročné na trpezlivosť. Vieš to keď zaľahneš, podobne ako vojak namieriš spúšť a stlačíš,...rozdiel je v tom, že za tebou nezostávajú mŕtvoly ale obrázky,...kiež by každému vojakovi sa premenili zbrane v rukách za fotoaparáty :-)
Veronika, krásne v machu a papradí... K+
Martuška, ďakujem, že si si