Asi este nie som stara, lebo do stadia:" Vedomosti nadobúdajú nové uplatnenie v akomsi globálnejšom pochopení sveta.", som sa este neprepracovala:), hoci vsetky ostatne kriteria splnam..., alebo zeby to cele bolo inak?:))
Ocenujem prvu vetu v poslednom odstavci - zelanie, aby starsi, stari ludia mali dostatok sebaucty. To im vsetkym zelam aj ja. Toto je na dlhsiu debatu, uvidim, ako sa vyvinie diskusia a mozno este prispejem....
celkom inak, v tom "globálnom" pochopení sveta. Ja si uvedomujem, že môj mozog nevie vytiahnuť z pamäte presné definície, fajty, pojmy ale prekvapuje ma, že sa uplatňujú v inej podobe lepšieho chápania a porozumenia vecí, vzťahov,...:-)
za vas pohlad na "starobu"..... je to pre mna dalsim poucenim, ktore v mojej praci vyuzijem dennodenne. Veru, kazdy den sa presviedcam,ze veticka "wer rastet - der rostet" (kto oddychuje, ten hrdzavie) ma svoje opodstatnenie. Nech vam tie denne motivacie, pocit potrebnosti a pocit, ze "este treba urobit to a hento" vydrzia co najdlhsie.
a uznanie za tvoju prácu, ktorú venuješ starším ľuďom. Iste poznáš mnoho príbehov o tom ako to v staršom veku môže zvonku vyzerať. Rada sa u teba zastavím a prečítam kúsok z tvojho blogu :-)
"Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť". A tou by sa mali riadiť či mladší, či starší... Nepíšem starí, lebo to je relatívne, "každý je taký starý, akým sa cíti", lebo staroba, to nie len vek, ale aj schopnosti ten vek niesť na svojich pleciach a nehrbiť sa pod tým.
zaujímavé a zároveň veľmi presné postrehy o živote a jeho plynutí... Páči sa mi aj ten citát o schopnosti vidieť krásu a nezostarnúť - myslím, že ťa dobre vystihuje :)
Vcera som spala zle. Rano som sa vyplazila z postele so zlou naladou, otvorila som okno este v pyzame a so strapatymi vlasmi. A uvidela som staru damu - iste mala viac ako 80. Kracala ale svizne (urcite sviznejsie ako ja v to rano), bola pekne oblecena, vlasy upravene ako dama, na tvari jemny mejkap. Isla a usmievla sa. Zrazu zastala, zohla sa a z inak cistuckeho travnika zdvihla odohdeny papier. Znova s usmevom. A pokracovala v ceste.
Zatiahla som rychlo zaclonu, nech ma nevidi taku strapatu a zamracenu a zrazu som dostalal chut rozhybat sa a zit tak energicky a s chutou, ako som to videla na tej dame. Pohlad na nu mi dodal viac energie a chuti prezit naplneny den ako ranna kava.
Dodám ešte dva citáty od dvoch múdrych osobností...
"Po tom, keď človek dosiahol akýsi vrchol, prichádza zostup. Ale ten je tiež veľmi dôležitý a môže byť pekný. Veď si uvedomme, horolezci chcú dosiahnuť vrchol, ale napokon je veľmi dôležité vrátiť sa. Zostup môže mať aj pôvab aj dôstojnosť. Veď iné by bol pád." / Ján Buzássy - O starobe/ "Videli ste hlboké stopy v čerstvo napadnutom snehu? Žiť a nechať po sebe krásnu, hlbokú, čistú ľudskú stopu!" / Michal Chuda: Tiché svetlo./
a rozumiem im, je dôležité pri výstupe myslieť i na návrat, šetriť sily, pamätať si miesta, ktoré robili problémy pri výstupe, vyhnúť sa im alebo už z nadhľadom cez ne prejsť,...Magduška, stopy nechávame za sebou, či chceme alebo nie,...páči sa mi ak pri tom veľa nepodupeme :-)
Áno Veronika, súhlasím s tou osamelosťou, pretože je vždy lepšie byť osamelou bez ľudí ako v spoločnosti iných, pretože starý človek keď je osamote, aspoň sa nenudí :)
prišla som k poznaniu, že je pre mňa lepšie stráviť čas podľa seba, vtedy sa nemusím sa prispôsobovať, nemusím brať ohľad na záujmy iných,...rodina, deti, práca to bol čas prispôsobovania sa iným, pretože to bolo súčasťou tej "hry" života, teraz si vychutnávam pocit, že môžem ísť, idem iba za seba :-)
Tiež registrujem, že mi všetko trvá nejako dlhšie, ale vymyslela som si na to teóriu, že čím je človek starší, tým rýchlejšie beží čas - a som spokojná:) Stále si pochvaľujem, že dôchodok je po materskej to najkrajšie obdobie. Zbavila som sa časového stresu a neviem sa toho nabažiť:)
fakt sa ten čas rozbehol a každým rokom je rýchlejší,...a vzdialenosti sú tiež dlhšie, schody vyššie,...súhlasím s tebou dá sa aj toto obdobie prežiť príjemne :_)
je popísaná mladosť , môžme si v nej čítať , preskakovať stránky, ale sme to stále my. Vygumovať sa nedá nič, ani vrásky /to by bolo najmenej/ ani prepísať. Občas mi je z toho do plaču, občas do smiechu . Trošku ma desí, že staroba je posledná kapitola nášho románu život. Takže sa snažím túto kapitolu napísať najkrajšie a najláskavejšie a najotvorenejšie k sebe i k celému svetu:))
Ocenujem prvu vetu v poslednom odstavci - zelanie, aby starsi, stari ludia mali dostatok sebaucty. To im vsetkym zelam aj ja. Toto je na dlhsiu debatu, uvidim, ako sa vyvinie diskusia a mozno este prispejem....
viviane2, možno je to