Pre mňa je dôležité ľuďom pomáhať, a či je to "nezištne" alebo "zištne", to je podľa mňa úplná blbosť... často to vypovedá akurát o schopnosti dotyčného rozumieť sám sebe. Keď si uvedomuje, že má z pomoci dobrý pocit, alebo že sa mu poskytnutá pomoc môže nejako vrátiť, tak je "zištný"; keď mu nič z toho nedochádza, je "nezištný". V konečnom dôsledku je každé konanie zištné, lebo každé vychádza z nejakého dôvodu, a odmenou je naplnenie toho dôvodu. Na 100% nezištný dar by mohol byť akurát, keby niekto niečo nevedomky stratil... ale to už by sme asi nenazývali darom. Alebo keby niekto svojím konaním prospieval druhým tak, že by o tom ani netušil. Čím sa dostávame k paradoxu, že každý pokus o pomoc robí túto pomoc "zištnou". ;-) . Myslím, že sú aj praktickejšie kritériá pomoci, napríklad nakoľko je daná pomoc efektívna. Sústreďme sa radšej na tie. . A vôbec, celkovo nerozumiem tomuto štýlu uvažovania... ak niekto pomôže druhým ľuďom tak, že z toho má zároveň sám úžitok, čo je na tom vlastne zlé? Ak akože nezištný človek vidí spôsob, ako by mohol druhým pomôcť, ale zistí, že by z toho zároveň mal prospech aj on sám, tak sa má na to kvôli tomu vykašľať? Zvrátené.
Viliam, zjavne ťa moje úvahy nahnevali. Škoda, ale aj to sa stáva :-)
Moje úvahy o tom, či konám "zištne" alebo "nezištne" vychádzali z toho aby som si lepšie rozumela v tom, o čom je moja pomoc. A som rada, že mám v tom jasno. Viem, že pomáhaním získavam a viem, čo získavám. A viem, že v pomáhaní mám hranicu, nechcem rozdať všetko, čo mám v prospech iného. A domnievam sa, že s pohľadu bezdomovca je to tiež v poriadku dostáva odo mňa a súčasne dáva mne. On si vie vypýtať a ja si viem zobrať.
Viliam, čo sa ti zdá zvrátené, neporozumela som tomu.
Nenahnevali, práve naopak, súhlasím s tým, že "Nemá zmysel merať pomoc prívlastkami. Nie je dôležité rozlišovať "zištnosť" a "nezištnosť"." Zvrátený mi pripadá ten, kto to začal rozlišovať. Ale možno si len nebol schopný uvedomiť, že aj jeho dobrý pocit z pomoci je "zisk".
Skoro každé ráno som v podchode vlakovej stanice Brna cestou na VŠ prechádzala okolo pána, hrajúceho trampské hity na gitare. V lete, v zime, v každom počasí, celých 5 rokov. Zo začiatku som mu chcela vhodiť do gitarového púzdra zopár mincí, ale potom mi napadlo čosi lepšie. Za ten čas, čo som chodila okolo,som mu nedala ani halier. Po piatich rokoch študenského života, cestou na štátnice som mu do púzdra vhodila 1000 kurún. Neviete si predstaviť ten úžasne milý pohľad, plný vďaky, ale i rozpakov. Viem, že to bolo ťažké - celých 5 rokov držať ruky vo vrecku, ale za ten pocit to nakoniec stálo. Snáď mal Vianoce aspoň v ten deň...
Možno budem od veci, ale tak to vidím. Ozaj pomáham, keď dávam? nepredlžujem len trápenie mojou "pomocou"? je iné informovať, otvárať oči, ale ako je to s materiálnou pomocou bezdomovcom? Peniaze nám pomáhajú prežiť a získať ich legálne môžeme prácou. tak prečo nepracujú tí čo sú na ulici? nemajú zdravé ruky,nohy? predsa ak sú invalidi, tak majú príspevky od štátu- teda od nás všetkých? A ak sú zdraví..? Ak chce náš emigrant v zahraničí prežiť, ide pracovať a musí veľa na prežitie. Práce je dosť, len je asi ťažia a menej sa ňou dá zarobiť ako žobraním (údajne majú denne okolo 800-1000 Sk- to tí najchudobnejší žobráci). Tak neviem, či prispením len nepredlžujem jeho úvahy zotrvať v tomto stave, či začať niečo pre seba robiť? (ale aj ja si občas zaplatím časopis, aby som nemala pocit viny, teda som zištná:-))
zrejme o tom uvažuješ a ešte si sa nerozhodla. Ja to mám tak, že pomáham zištne, pre mňa je zdroj energie ak môžem byť nápomocná. Veľmi nerozmýšľam o tom ako sa s mojou pomocou zaobchádza, to už nie je o mne to je o tom druhom ako využije to čo som mu schopna ponúknuť.
asi to bude tak. A snáď mám aj trošku iné (obmedzené) kritériá a hranice. Mám pocit, že mojou úlohou je otvárať oči a pomôcť porozumením - ale zas je to o tom - zištne, lebo ma to teší! Ďakujem