z článku samotného vyznieva akoby si bola proti eutanázii
alebo aspoň nevedela, ako sa k tomu postaviť a v poslednom odstavci zrazu píšeš o slobodnej vôli. Ale slobodná vôľa znamená práve možnosť eutanázie. V súčasnosti pacient absolútne nemá slobodnú vôľu vo veci svojho života a v tom vidím pokrytectvo celej spoločnosti. Ak sa sám rozhodnem že to nemá význam, tak ak je niekto ochotný mi pomôcť ukončiť toto trápenie, je to vec len môjho a jeho svedomia a všetci ostatní nábožníci, pseudoochrancovia života a podobní politickí budižkničemovia čo najviac pyskujú do týchto vecí, do toho vôbec nemajú právo vstupovať. Nie je taký problém spáchať ťažko chorý samovraždu, problém je ak to už človek zmeškal lebo do neho vlievali zbytočnú nádej doktori, príbuzní či kňazi a je už fyzicky neschpný to ukončiť. Vtedy by mala nastúpiť pomocná ruka. Opakujem, je to súkromná vec každého jednotlivca a myslím že nikto na svete nemá morálne právo umierajúcemu brániť skrátiť jeho utrpenie.
ja som sa rozhodla, nevyužiť pre seba eutanáziu. A rovnako ako ty opakujes, domnievam sa, že je to "súkromná" vec každého ako sa rozhodne. Ja tomu hovorím slobodná voľba so zodpovednosťou za rozhodnutie. Domnievam sa, že táto otázka, napriek konečnému rozhodnutiu, konkrétnej osoby má byť diskutovaná.
Otázka eutanázie má byť vo všeobecnosti diskutovaná..? S účelom vymyslieť nejaké jasné pravidlá jej prípadného uzákonenia..? S účelom vymyslieť nejaký spoľahlivý mechanizmus, ktorý by vylúčil zneužitie..? . Potom O.K..
Dá sa súhlasiť s tým, že je na nás, či našim blízkym pomôžeme alebo uľahčíme prípadné rozhodovanie. . Ale - napíš dnes alebo zajtra u notára vyhlásenie, že súhlasíš, aby v prípade takom a takom niekto (hocikto) prepol nejaký vypínač do polohy OFF, a garantujem Ti, že sa vo chvíli lámania chleba nájde chytrák, ktorý Ti povie - pozor - možno to tak myslel keď podpisoval.. ale myslí to tak aj teraz..? . Ľudí baví iným určovať čo majú robiť. A nájde sa veľa takých, čo Ti povedia, že máš, musíš a budeš žiť, aj keby sa Ti ako nechcelo.. . Čítal som na túto tému už mnoho vyslovených názorov a niekedy mám pocit, že je vo všeobecnosti oveľa viac tých, ktorí sú ochotní prijať vážnejšiu zodpovednosť - nechať pri živote i tých, ktorí nežijú, živoria a chcú odísť.. zriecť sa nulovej perspektívy, žiadnej budúcnosti a obrovskej bolesti..
eutanaziu. Nech si pre mna za mna zriadia aj dalsiu komisiu, ale som za. Nikdy nezabudnem, ako moj dedko, ktory zomieral na rakovinu mal velke bolesti a prosil ma, ako 13rocne dievca, aby som mu doniesla sekeru a riadne ho nou tresla do hlavy. Ked som nechcela, tak chcel, aby som mu doniesla noz..a ine veci. Nastastie? bol taky slaby, ze nedokazal vstat z postele, ale taketo prosby sme pocuvali dlho. Prosil o smrt a cakal a trpel velmi dlho, takze viem, co to je. Nikdy viac. Som za eutanaziu!
napísala si, že si za eutanáziu a súčasne si napísala "NAŠTASTIE?" s otáznikom. Ten otáznik znamená, že tvoje rozhodnutie v konkrétnom okamžiku tvojho dedka nebolo zrejme pre eutanáziu.
skutočne sú to ťažké otázky. A domnievam sa, že sa každý musíme rozhodnúť sám ako to chceme mať. Pretože ak sa sami nerozhodneme, rozhodne za nás niekto iný.
utrpenie je pritomne v celom zivote Cloveka (ma svoje opodstatnenie) a moze nas sprevadzat aj v umierani - tu sa zda byt nezmyselnym, preto tie snahy o priblizenie smrti. Utrpenie v umierani (na rozdiel od toho v zivote) je bolestou fyzickeho tela a medicina pozna prostriedky ako toto utrpenie zmiernit. Nie som naklonena eutanazii (ludsky zivot kazdeho jedinca ma svoj rytmus, dynamiku a Cas, ktory je dobre nechat volne plynut), no rozhodne som za POMOC Cloveku v utrpeni. Ako v zivote, tak i v umierani. Vsetko dobre.
ja by som sa o túto príležitosť nechcela obrať, aj keď mám strach z bolesti, neviem, koľko jej unesiem. Napriek tomu sa tiež domnievam, že je to súčasť môjho života.
mame strach z bolesti a nikto si ju nezela mila Veronika, ale nevynasajme fatalne sudy nad zivotom ineho Cloveka, neurcujme kedy a za akych podmienok zmysel ma a kedy (uz) nema. Eutanazia je opozitom ´zivota na pristrojoch´ - v oboch pripadoch rozhoduje Clovek o Cloveku. Neprinalezi nam to. Ani v mene moralky, ani v mene Lasky, ci sucitu. Nechajme zivot plynut a POMAHAJME vsetkymi dostupnymi prostriedkami, najlepsie ako dokazeme, od zaciatku az do fyzickeho konca a verme, ze rovnakej pomoci sa raz dostane nam samotnym, potom sa prestaneme bat.
Súhlasím s tebou: "nevynasajme fatalne sudy nad zivotom ineho Cloveka". A preto som to neurobila. Vyniesla som súd o sebe, ako by com to chcela ja pre seba a zverejnila som ho. :-)
zijeme v spolocnosti poznacenej krestanskym nabozenstvom. Nase zakony su vlastne postavene na desatore. A to je presne dovod vahania. Bolo by lahsie pre smrtelne choreho cloveka (resp. pre cloveka, kt. by mal asistovat pri eutanazii) rozhodnut sa, keby zil v spolocnosti postavenej na inych zasadach ako tie krestanske, pre vlastnu smrt? ANO. Co ma ale trosku metie, je ta subjektivita vychadzajuca z ludi zijucich na krestanskych zakladoch v pripade smrti. Napriklad: preco ludia na pohrebe placu? Urcite, ak odijde milovany clovek, dovod na velku radost tu urcite nie je, ale nezabranuje nam nasa sebeckost (nas smutok) vzit sa (ak sa to da tak povedat o mrtvom cloveku) do koze cloveka ktory hrozne trpel. Preco sa ludia (najma veriaci) netesia, ze ich blizky clovek je zbaveny utrpenia a hovie si niekde v oblakoch a uziva si blazenosti? Je to obavam sa kvoli nasej sebeckosti. Ak by sme naozaj brali smrt ako sucast zivota, potom by sme si podla mna aj mali vybrat ako ta jedna sucast zivota bude vyzerat, teda, ak robime rozhodutia ohladom nasho zivota, mali by sme mat moznost robit ich aj ohladom nasej smrti. . A len tak na okraj velmi odporucam pozriet si film Mar Adentro http://www.csfd.cz/film.php?133874 tam je to vsetko.
ako by si to chcel mať ty, maš chuť o tom napísať? Ako to máš v sebe rozhodnuté ako by si konal, keby si bol v situácii ukončiť život iného alebo požiadať o ukončenie života svojho?
mi mama povedala, ze by nechcela byt v takom stave, aby ju uz bolo treba prebalovat. Radsej by zomrela. Ak by sa ale pri plnom vedomi a dobrovolne zvolila asistovanu eutanaziu (co sa asi tazko stane, ale dajme tomu) tak sa priznam, ze len velmi tazko si viem predstavit ze by som to mal byt ja. Lenze vsetko je relativne a vsetko utrpenie vyzera inak (napriklad aj tym, ze je neunosne dlhe). Ak by kohokolvek z nas postavili pred hotovu vec, myslim ze len malokto by sa na to dal. Ak by sme ale to utrpenie prezivali spolu s inym clovekom a boli by sme s nim denno denne, kto vie. . Co sa tyka mna, tak by to mohlo vyzerat tak, ako to spravil ujo v tom filme. No a uz som to vyzradil. No nic.
za tvoju osobnú výpoveď. Teraz ti rozumiem lepšie, hovoril si za seba. A ak si to predstavíme, že v tej situácii sme, tak rozhodovanie je veľmi ťažké ak si v tom človek neurobí jasno sám za seba.
co sa tyka vlastnej smrti, lebo tam je odpoved kazdeho z nas jasna: ano alebo nie. A ako pises mozme si to len predstavovat. Nemozme sa rozhodnut, lebo tak je to dane ludmi co ich "baví iným určovať čo majú robiť" ako pise surgiva. Argumentuju posunom prahu citlivosti, co je pre spolocnost nebezpecne, bez toho aby si tym sami presli. No ale to je na inu debatu.
z článku samotného vyznieva akoby si bola proti eutanázii
Opakujem, je to súkromná vec každého jednotlivca a myslím že nikto na svete nemá morálne právo umierajúcemu brániť skrátiť jeho utrpenie.
atman
Domnievam sa, že táto otázka, napriek konečnému rozhodnutiu, konkrétnej osoby má byť diskutovaná.
Vysvetli mi prosím poslednú vetu..
.
Potom O.K..
posledná veta znamená: